17. kapitola 2

37 1 0
                                    



***

Flo

„Nedokážem sa ťa vzdať... Nevidím ani žiadny dôvod na to, aby som to musel urobiť... Môžeme mať predsa všetko..."

To jej povedal...

Musela na to myslieť a nemohla sa toho zbaviť, ani keď...

Ghí ju objal okolo pliec.

„Máš ho rada?"

Flo sa strhla, akoby snáď...

Nemohol predsa vedieť, na čo myslela, alebo snáď...

„Tak máš ho rada?" naliehal ďalej a ona skutočne nevedela, čo by...

„Neviem, nie som si istá, no stále sa veľmi bojím... ale ako si vôbec prišiel na to, že..."

„Držíš v ruke ten prsteň a odišla si skôr, než sme vôbec dokončili formáciu, tak rýchlo ťa už dávno..."

„Je to len prvý deň..."

„Ver mi toto si musíš vyriešiť, skôr než vojdeš do kokpitu, vieš, že ťa nebudú šetriť a..."

Mal pravdu. Vedela, že má pravdu, ale... čo už ona sama vôbec mohla urobiť proti...

Drží ten prsteň? Skutočne ho má v rukách?

To si predsa vôbec neuvedomila, vôbec jej nedošlo, že...

„Ale ona je tak, on je tak..."

„Tvoj veliaci dôstojník, isteže to veci komplikuje a je dosť vysoko v hierarchii..."

„Príliš vysoko na to, aby bolo jednoduché sa len tak..."

„To je jasné, viem, že to nie je len tak... no ako som povedal, chceš predsa aby..."

„Isteže..."

O známky tu nejde, nikdy nešlo, ide skôr o prežitie a o to, aby...

No boli tu aj iné záležitosti, ktoré si bezpochyby žiadali jej pozornosť...

„Ozvala sa ti už Lia?"

„Áno, zavolala mi dolu, že dnes nepríde na vyučovanie, mám upozorniť jej zvyčajné kontakty, aby jej poslali poznámky..."

Rozumela tomu.

Rozumela tomu, no vedela, že...

„Bude v poriadku?"

„Áno, toho sa nemusíš báť, poznám ten pohľad, viem, že sa na ňu díval, akoby..."

No možno práve to bol ten problém, ktorý... Lia to možno dokáže, no ona nemôže len tak vstať a ísť za ním, nemôže len tak...

„Odprevadím ťa, ak chceš..." ponúkol jej, bezpochyby veľmi hrdinsky už len preto, lebo on nebude musieť...

Annie je kadetka, nemajú kvôli tomu takmer žiadne starosti a nemusí sa rozhodovať o toľkých veciach, ktoré by mohli prípadne aj ovplyvniť jeho kariéru.

„Nie, radšej nie..."

Nemala v úmysle ešte aj... nechcela do toho nikoho zatiahnuť, vedela ako sa to dokáže... a čo ak sa ona neovládne a opäť povie veci, ktoré ich bunku môžu dostať do riadneho chaosu, nechýbalo veľa a skutočne by aj ona prispela k tomu, aby sa zas podieľali na nejakej pre nich vôbec nezaujímavej mimoškolskej činnosti.


Vložila si prsteň späť do vrecka, či ho už má rada, alebo nie, nesmie to ovplyvňovať jej výkony. Ghí má pravdu.

Aj inštruktor si všimol, že s ňou niečo nie je celkom...

Nechce byť kvôli tomu...

Už sa predtým aj pokúsila ujsť, ale ani to nebolo...


„Choď už radšej na hodinu, potom ťa dobehnem..."

„Dobre, ale keby si niečo..."

„Jasné, Ghí, len sa neboj, všetko bude v poriadku, uvidíš..."


„Dobre, ale keby si niečo..."

„Jasné, Ghí, len sa neboj, všetko bude v poriadku, uvidíš..."

Pôjde to ešte raz skúsiť, možno sa jej podarí nazbierať tie body, ktoré... má ešte nejaké lety na viac, ak...

***

Rozmazané obrazy.

Nekonečné množstvo obrazov, ktoré sa prelínali, akoby snáď...

„Čo sa..."

„Ako ste to mohli dopustiť, ako ste mohli dovoliť, aby..."

„Mrzí nás, to nevedeli sme, že tam bude, že pôjde do tréningovej miestnosti aj mimo... bola predsa mimo prevádzky, bolo to tam napísané, ale ona aj tak..."

„Nezaujíma ma to, nič z toho ma nezaujíma, vyvodím z toho dôsledky, že ste to nechali len tak... mohlo to...


Všetkých vás zničím, rozumeli ste, všetkých..."


Počula to. No nemohla reagovať, dokázala len nehybne ležať, len vnímať tie odrazy, ktoré mohli byť zvukmi, alebo...

„Je nám to veľmi ľúto, pane, veľmi ľúto, že..."

„Odíďte, nechajte nás..."

Počula ako sa dvere zavreli.

Nemohla otvoriť oči, snažila sa o to, no nedokázala...

***

Lia

Plakala.

Plakala v jeho náručí.

Keď sa dozvedela, čo sa stalo, hneď v prvý deň, nemohla sa ovládnuť. Flo sa stále ešte neprebrala, nikto jej nechcel nič povedať.

Bola zúfala.

Sila v nej snáď, akoby chcela zničiť všetko, čo by...

„Pokojne, láska moja, uvidíš, že sa o ňu dobre postarajú..."

„Ja chcela by som ju vidieť, ak by..."

Potrebovala to, potrebovala sa ubezpečiť, že to katapultovanie pre ňu dopadlo dobre... prečo len... musela vidieť tie výstražné... oznamy... musela ich...


„Možno neskôr, oficiálne teraz nemá povolené návštevy..."

Bola to pravda, vedela to, lebo sa na to pýtala, no vedela aj, že...

Kadetka I. diel (dok)Where stories live. Discover now