Prvá kniha v triológii osudových žien.
Arian Demiraj- Šéf albánskej mafie. Ľudia sa už len pri počutí mena trasú od strachu. Každý ho pozná ako bezcitného, chladnokrvného zabijaka. Nikto však nevie prečo je tomu tak. Ako malý chlapec prišiel o oboc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Pekne som si spala v mojej mäkučkej posteli, no nebol by to môj hlúpy, tínedžersky brat Rafael keby ma nezobudil s jeho debilnými srandičkamy. Tentokrát sa rozhodol, že na mňa nechá liesť tarantulu. Včera som bola taká unavená, že som zabudla zamknúť. Totiž už sa stalo, že na mňa vyhodil vedro vody, farby, dokonca aj medu alebo pustil pesničky na plné pecky a začal spievať. Raz mi do postele hodil žaby, ale aj hada. Neviem, prečo ho to baví. Má už 18, ale chová sa na 10.
Chytím tarantulu do ruky a vyletím z izby. Toto mu neprejde. Na sebe som mala obyčajné biele šortky a biely crop top, vlasy som mala na všetky svetové a tvár ešte napuchnutú zo spánku. S tarantulou v ruke letím schodmi dole.
,,RAFAEL!"zakričím na celý dom.
Pozriem sa do ľava. V obývačke nie je. Idem do jedálne. Za stolom už sedel otec, jeho manželka Amara a Rafael. Potom ako vojdem obrátia všetky pohľady na mňa.
,,Máš päť sekúnd."kľudne poviem. Rafael sa zhrozene pozrie na mňa a hneď vyletí zo stoličky.
,,5...4...Vieš čo rozmyslela som si to. ZABIJEM ŤA."rozbehla som sa za ním. On sa tiež rozuteká. Ha považujte ho za mrtvého.
Rozbehol sa smerom von z jedáľne na záhradu, ja som šla za ním stále v ruke držajúc jeho tarantulu v ruke. Išiel k bazénu ja som šla z druhej strany. On zase išiel z druhej.
,,Keď ťa chytím budeš sa modliť aby som ťa zabila."zakričím a rozbehnem sa z druhej strany on urobí to isté. Teraz sme v rovnakej pozícii, ale tentokrát sme boli na opačnej strane.
,,No ták sestrička bol to len žart."povie.
,,Vieš čo nebudem ťa nahánať. Aká milá tarantula."zodvihnem ruku a pozriem sa na ňu. On sa zatvári výstrašene.
,,Ori nerob to. Nech ta to ani nenapadne."varovne povie. Ja sa usmejem.
,,Bohužiaľ."zasmejem sa a jeho tarantulu som odhodila niekde úplne ďaleko.
,,Pá pá."zakývam jej.
,,To bola najväčsia, ktorú som mal!"smutne sa zatvári a rozbehne sa mojím smerom. Ja mu dám jednu po hlave.
,,Aú."počúcha si hlavu.
,,Ešte raz ma budeš budiť, tvojými "budíkmi" tvoje deti sa nedožijú zajtrajšieho dňa."zhrozene sa naňho pozriem. Jeho deťmi myslím, hady, žaby, pavúky, jašterice a vtáky. To všetko môj brat chová a miluje ich akoby svoje deti.
,,Prisahám, že sa ťa nikdy nebudem snažiť zobudiť z tvojho spánku a nechám ťa vyspať sa do ružova."pozrie na mňa jeho hendými očami, ktoré zdedil po otcovi.
,,Dobre teraz sa vráťme dnu."poviem. Otočíme sa, že pôjdeme, lenže ja ho strčím a on spadne do bazéna. Si myslel, že skončí len tak. Ja sa rozbehnem dnu a vrátim sa do jedálne. Amara s otcom v kľude raňajkovali.
