Prvá kniha v triológii osudových žien.
Arian Demiraj- Šéf albánskej mafie. Ľudia sa už len pri počutí mena trasú od strachu. Každý ho pozná ako bezcitného, chladnokrvného zabijaka. Nikto však nevie prečo je tomu tak. Ako malý chlapec prišiel o oboc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Smútok. Bolesť. Hnev. Emócie, ktoré teraz vo mne prevládali. Bol som v nemocnici a čakal. Orianu majú na operačnej sále. Hneď potom ako zavrela oči som nasadol s ňou do auta a priniesol som ju tu. Sedím tu už hodinu a neviem čo robiť. Prvýkrát sa cítim v mojom živote beznádejne.
Noar mi volal, že Gabriela chytili a odniesli ho do skladu. Toho zkurvysyna zabijem. Hneď ako budem vedieť, že Oriana je vporiadku. Gabriel mi už vzal rodičov, nedovolím nech mi zoberie ženu, ktorú milujem.
,,Arian?"počujem Dorjanov hlas. Pohľad odvrátim zo zeme naňho a uvdím vedľa neho Ariu, ktorá na sebe mala pyžamo.
Sme v tej istej nemocnici, kde rodila aj Aria. Bol už večer. Aria pristúpila ku mne a objala ma. Vedela, že nepotrebujem zbytočné slová. Jej objatie bolo viac. Neudržal som sa a rozplakal sa ako malý chlapec.
,,Pšt to nič. Oriana je silná žena. Bude to v poriadku."na konci sa jej zlomil hlas. Akoby utešovala aj samú seba.
,,Neprežijem ak sa jej niečo stane. Bude to moja vina iba moja. Tá guľka mala zasiahnuť mňa. Bola mierená mne, ale ona skočila a schytala ju."Aria sa pochvíľke odtiahne a cez slzy sa zasmeje.
,,To znie presne to čo Oriana by urobila."
,,Arian ak potrebuješ niečo som tu. Čokoľvek. Nie je treba ísť do skladu alebo niečo zariadiť?"Dorjan ma potľapká po pleci a spýta sa ma.
,,Áno. Choď za Kristenom a Noarom. Sú v sklade. Iba zabezpečte aby ten naničhodný idiot neutiekol. Nikolai tam bude tiež. Ja hneď ako budem vedieť, že je Oriana vporiadku pôjdem a zabijem ho."
Dorjan prikývne a hneď už aj ide. Nemusím mať obavy lebo chlapci si poradia a je tam aj Nikolai.
,,Poď sadneme si."Aria ma chytí za lakeť a sadneme si. Ona nevie ešte, že v operačnej sále bojuje o život jej sestra. Bol som šokovaný, ale všetko to davalo zmysel. Musím jej to povedať.
,,Musím ti niečo povedať."jemne sa na ňu pozriem. Ona sa so zvedavosťou na mňa pozrie.
,,Vieš určite ťa to prekvapí, ale viem kto je tvoja matka a máš aj sestru."začnem a videl som prekvapenie na jej tvári.
,,Čo?"spýta sa ma.
,,Predtým ako ten odpad vystrelil povedal pravdu. Pravdu o tom, že Oriana nie je Gabrielova dcéra, ale nebohého Eliona. Čo znamená, že Oriana je tvoja sestra. A je mi to ľúto, ale tvoja, teda aj Orianina mama je mŕtva."dopoviem jej a vid som šok v jej výraze.
Bolo to rýchle no nemal význam to pred ňou skrývať. Mala slzy v očiach. Toto som naozaj nechcel, ale musel som jej to povedať.
,,Ako? T-to nedáva zmysel. Preboha! Toto nie je pravda."začala krútiť hlavou a z očí jej stekali slzy.
