Prvá kniha v triológii osudových žien.
Arian Demiraj- Šéf albánskej mafie. Ľudia sa už len pri počutí mena trasú od strachu. Každý ho pozná ako bezcitného, chladnokrvného zabijaka. Nikto však nevie prečo je tomu tak. Ako malý chlapec prišiel o oboc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Práve sedím pri Orianinej posteli a pozerám sa na ňu. V izbe bolo plno kvetov a roztiahnuté žalúzie. Dnes je to presne mesiac od kedy tu leží. Stalé je v umelom spánku, no ja verím, že sa zobudí.
Každý, boží deň som tu pri nej. Moje dni za posledný mesiac boli rovnaké. Išiel som sa domov osprchovať, najesť a mučiť toho zkurvysyna. Ktorý už mimodoch nemá tri prsty. Alebo to boli štyri? Už neviem. To je len začiatok. Každý deň dostával injekcie, z ktorých ochrnie a teraz už nevie ani len pohnút palcom na nohe.
Potom keď si svoj hnev vybijem na ňom vrátim sa do nemocnice kde som celý čas. Dokonca tu aj spím. Chcel som ju previesť domov a mala by súkromných lekárov, no nedovolili to. Vraj by to bolo príliš riskantné. Zatiaľ čo ja sa vôbec nevenujem mojím povinnostiam ako mafián ma zastupuje Dorian s chlapcami. Aj oni tu chodia za Orianou. Taktiež aj Aria, ale keďže má malého Elióna tak nemôže až tak často.
Malý Elión je úžasný. On jediný mi dokázal vyčariť úsmev za tieto posledné dni. Som si istý, že si ho Oriana obľúbi, aj keď vraví, že deti nemá rada. Veď predsa len je to jej synovec.
Neviem ešte koľko vydržím v tejto beznádeji. O pár dni sa blížia vianoce a ja ich nechcem stráviť bez Oriany.
,,Musíš sa prebrať kotele. Musíš. Inak to neprežijem."položím si jej ruku k ústam a so slzami v očiach jej ju pobozkám.
Tak veľmi mi chýbala. Jej smiech, jej žiarivé oči, jej vôňa, jej vlasy. Všetko. Nevedel som bez nej zaspať a tak som spal pri nej. Musel som ju cítiť. Stále tam ležala bezvládne bez známky života.
Bolo pól štvrtej poobede. Mal by príjsť Noar s Rafaleom a Kristenom. Rafael je presne ako som si myslel. Je to ešte chlapec, ktorý nechce byť v tomto svete. Má sny a chce si za nimi ísť. Za ten čas čo je s nami si celkom rozumie s chlapcami. Chodí dokonca pomáhať Noarovi do jeho klubu.
Moje myšlienky preruší klopanie a následne otvorenie dverí.
,,Môžme?"Noar nakukne dnu. Ja prikývnnem. Vošli dnu a v rukách mali nejaké papiere.
,,Nikolai sa musel dnes vrátiť do Moskvy mal tam niečo urgentné. No máme jeden malý problém."Noar začne. Ja sa naňho pozriem nech pokračuje.
,,Vieš, že mexický kartel spolupracoval s Gabrielom a teraz sa začali vyhrážať. Ak nepustíme Gabriela tak nám vyvolajú vojnu. A nebudú samy. Chcú sa k ním pripojiť aj američania."
Kurva! Toto je to čo som naozaj teraz nepotreboval.
,,Vieme aký je mexický kartel nevyspytatelní. Mali sme už tú česť pred pár rokmi. A ak sa k ním pripoja američania..."nedokončil všetci sme vedeli čo to bude znamenať.
