Prvá kniha v triológii osudových žien.
Arian Demiraj- Šéf albánskej mafie. Ľudia sa už len pri počutí mena trasú od strachu. Každý ho pozná ako bezcitného, chladnokrvného zabijaka. Nikto však nevie prečo je tomu tak. Ako malý chlapec prišiel o oboc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Práve som bola v šatníku a pripravovala sa na vianočnú večeru. Na sebe som mala krátke, čierne šaty s dlhým rukávom, ale vzadu bol celý chrbát odhalený. Zdobili ho iba dve diamantové retiazky, ktoré boli prekrížené v tvare X. Šaty sa celé leskli a robili mi dobrú postavu. K ním som si dala moje obľúbené mach&mach opätky čiernej farby so striebornou mašľou. Vlasy som mala iba jemné natočené. Ako make up som zvolila výrazný, červený rúž, jemné strieborné tiene, linky a do uši som si dala malé diamantové naušnice.
Bolo už pomaly šesť hodín večer. Pozvali sme ku nám aj Dorjanových rodičov. Spokojná s tým ako vyzerám som vyšla zo šatníku. Arian sedel na gauči v izbe. Mal na sebe ako obvykle čierny oblek s bielou košeľou. Podišla som k nemu. On sa na mňa pozrel a usmial sa. Ja som si sadla na jeho kolená a pobozkala som ho.
,,Vyzeráš nádherne kotele."usmeje sa na mňa a nos zaborí do môjho krku.
,,Ďakujem."
,,Bože voniaš neuveriteľne. Milujem tvoju vôňu. Som na nej tak závislý."ja sa pousmejem. Arian je naozaj závislý na mojej vôni vždy mi to hovorí.
,,Arian poďme už dole. Určite na nás všetci už čakajú."bolo už naozaj čas a určite tu už boli rodičia Dorjana.
,,Ešte minútku."
,,No ták poďme už."postavím sa. On sa postaví aj keď nechcene a ideme dole.
Ako som si už myslela všetci už boli dole. Prívitala som sa s Dorjanovými rodičmi. Jeho mama Ingrid priniesla dosť jedla aj keď tu už jedla bolo dosť. Maličký Elión bol na Dorjanových rukách. Všetci sme si sadli za stôl plného jedla.
Všetci sme sa pomodlili a každý z nás poďakoval za niečo. Začali sme jesť a medzitým sme sa aj rozprávali.
,,Tieto Vianoce sú asi moje obľúbené. Sú to moje prvé Vianoce s mojou skutočnou rodinou. Mám tu svoju sestru a brata. Muža, ktorého veľmi milujem, dvoch najlepších kamarátov, ktorý mi vedia niekedy liezť na nervy a aj vás dvoch, ste rodičmi nie len Dorjanovi, ale nám všetkým."chcelo sa mi plakať. Mala som potrebu to povedať.
Neviem prečo. Ja nikdy neplačem, ale ak by som plakala tak od dojatia. Bola som za nich vďačná. Za Ariana, Ariu, Rafaela, Kristena, Noara, Dorjana a aj za jeho rodičov. Boli to ľudia, ktorý ma mali úprimne radi tak ako aj ja ich.
,,Aww sestrička poď sem."Rafael sa postaví, podíde ku mne a obíjme ma.
,,Aj my sme vďační za teba Oriana. Bez teba by sme tu možno ani tak nesedeli ako teraz."Aria povie. Ja sa na ňu usmejem.
,,Tak a čas na darčeky!"Kristen povie radostne akoby mal päť rokov.
My sa zasmejeme a presunieme sa do obývačky, kde bol stromček s veľa darčekmi pod ním. Každý si sadol na gauč iba Kristen, ktorý si nasadil čiapku mukuláša išiel k darčekom. Zobral prvý darček do ruky.
