Prvá kniha v triológii osudových žien.
Arian Demiraj- Šéf albánskej mafie. Ľudia sa už len pri počutí mena trasú od strachu. Každý ho pozná ako bezcitného, chladnokrvného zabijaka. Nikto však nevie prečo je tomu tak. Ako malý chlapec prišiel o oboc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Keďže medzi Albániou je Rio de Janiero 5 hodín pozadu, dorazili sme ráno o 9 miestneho času. Vonku bolo príjemne a dievčatá si užívali cestu autom. Arian hneď ako sme dorazili mal asi päť telefonátov a tak bol zaneprázdnený. Ja na druhej strane som sa cítila zvláštne. Veľmi. Vlöre bolo naozaj krásne mesto a byť opäť tu bola pre mňa nostalgia. V hlave mi behalo množstvo otázok. Napriklád ako bude reagovať Aria? Ako sa jej pozriem do očí?
Bude to ťažké, no musím tomu čeliť. Po dvadsať minútovej ceste autom sme dorazili pred vilu. Bože toľko spomienok. V žalúdku som mala taký ten zvláštny pocit. Byť tu opäť po piatich rokoch nebolo len tak. Od môjho odchodu sa zmenilo veľmi veľa. Budem klamať ak poviem, že strach nemám. Auto zastavilo klasicky na príjazdovej ceste a vonku stáli už Arianovi muži. Hneď nám otvorili dvere a začali vyberať batožinu.
,,Wáu pozri sa Aysha aký veľký dom!"Layla nadšene povie.
,,Áno! A pozri sa na všetkých tých ujov."dievčatá boli nadšené už len z pohľadu na dom.
,,Vítajte doma dievčatá."Arian im povie.
Všetci už vystúpili z auta, iba ja som stále sedela a nevedela sa pohnúť. Čo je to s tebou Oriana? No tak vzchop sa. Nemôžem dopustiť aby ma spomienky takto ovplyvnili. Sú to iba spomienky!
,,Mama? Tak ideš?"preberie ma hlas Ayshi. Ja sa rýchlo spamätám a vystúpim.
Arian sa na mňa divne pozrel, no ja som sa tvárila, že to nevidím. Do domu vojdeme všetci naraz. Tá vôňa. Bola rovnaká. Hneď ako vôjdem dnu moje vnútro zavalí pocit, ktorý som už dávno necítila. Pocit domova. Všetko tu bolo rovnaké.
,,Wáuu tento dom je obrovský!"obe dievčatá naraz povedia.
Pri vstupnej hale stáli dve postaršie ženy v zásterách.
,,Vitajte pán Arian. Všetko je prípravné tak ako ste chceli."jedna z nich povie. Arian iba prikývne.
,,Ah pozri sa Aysha aký veľký gauč!"obe sa rozbehnú do obývačky, ktorá bola po našej pravej strane.
,,Aysha Layla nebehajte!"varovným tónom poviem a idem za nimi.
Keď dôjdem za nimi do obývačky obe sa hodili na veľký gauč. Ja sa na nich iba pousmejem.
,,Aha pozri to je mama!"Aysha ukáže prstom na stenu oproti nej.
Ja sa obrátim tým smerom a pohľad na obraz predo mnou mi vyrazí dych. Bol to portrét. Nie hocijaký portrét. Bol to portrét mňa. Vyzeral byť veľmi živý. Ako by to bola fotka.
,,Je to veľmi pekné."Layla povie.
Ja som stála pozerala na ten obraz. Prečo? Prečo tu mal vyvesený obraz mňa? Najprv tetovania a teraz toto. Nedokážem to zniesť. Som veľmi zmätená. Toto mi nemôže robiť.
