Prvá kniha v triológii osudových žien.
Arian Demiraj- Šéf albánskej mafie. Ľudia sa už len pri počutí mena trasú od strachu. Každý ho pozná ako bezcitného, chladnokrvného zabijaka. Nikto však nevie prečo je tomu tak. Ako malý chlapec prišiel o oboc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Veľa šťastia zdravia! Veľa šťastia zdravia! Veľa šťastia, veľa zdravia, veľa šťastia zdravia!"spievala som Arianovi, ktoráý sa práve zobudil.
Ležali sme na posteli. Slnko už krásne svietilo a závesy od terasy jemne lietali vo vzduchu vďaka rannému vánku.
V ruke som držala menší darček, ktorý som mu podala.
,,To si nemusela kotele."pozrie sa na mňa. Ja sa iba usmejem a naznačím nech to otvorí.
Bola to retiazka s príveskom hlavy jaguára. Oči jaguára boli dve zelené smaragdy.
,,Ďakujem kotele. Teraz ťa budem nosiť pri mojom srdci. Tam kde patríš. "usmeje sa a pobozká ma.
Bozkávame sa hodnú chvíľu, no ja sa odtiahnem.
,,Arian musíme sa pripraviť dnes som pre nás pripravila bohatý program a na večer mám pre teba ešte jedno prekvapenie."poviem mu a idem sa postaviť, no on ma zase stiahne k sebe.
,,No ták kotele najlepšie ako by som strávil narodeniny je v posteli s tebou." začne mi opäť bozkávať krk.
Ja sa zase neochotne odtiahnem.
,,Arian no ták o hodinu už musíme byť na pláži. Čaká nas tam prvý program dňa, no ták poďme."začnem ho ťahať za ruku a on sa neskôr neochotne postaví.
Dali sme sa dokopy, najedli sa a išli na môj náš prvý program dňa. Bolo to potápanie. Je divné, že pri mori žijem celý svoj život, ale nikdy som sa nepotápala? Ano je. No dnes sa to zmení. Keď dôjdeme na verejnú plaž Arian sa na mňa divne pozrie. Mali sme objednaného súkromného inštruktora, ktorý nás už čakal.
,,Dobrý deň."pozdravím sa.
,,Dobrý deň. Pani Demiraj?"pozrie sa na mňa mladší chlap. Ja prikývnem.
,,Kotele čo si to pre nás nachystala?"Arian sa ma podozrivo spýta.
,,Ideme sa potápať!"nadšene poviem. No on sa netváril nadšene.
,,Oriana tt-o ja- ja nemôžem."pokrúti hlavou.
,,Prečo?"
,,Ja mám strach."zahambene sa prizná. Ja sa začnem smiať.
,,Arian máš strach sa potápať?"spýtam sa ho.
,,No čo? Áno bojím sa. Vieš, že nemám rád more. Navyše mám Thalassofóbiu." (Strach z veľkých vodných plôch a hlbín z mora)
,,Ty sám vravíš, že strach treba prekonávať Arian. Nechápem ako môžeš mať doma jaguára a báť sa potápať."zasmejem sa.
,,Navyše nebudeme tam iba my dvaja. Bude s nami aj inštruktor. Je to naozaj bezpečné. Veď nejdeme 100 metrov pod iba 2 až 3 metre."
