Prvá kniha v triológii osudových žien.
Arian Demiraj- Šéf albánskej mafie. Ľudia sa už len pri počutí mena trasú od strachu. Každý ho pozná ako bezcitného, chladnokrvného zabijaka. Nikto však nevie prečo je tomu tak. Ako malý chlapec prišiel o oboc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Potom ako som vošla do budovy som sa spýtala kde nájdem miestnosť s trezorom. Dala som im samozrejme falošné údaje a predstavila sa ako jeho dcéra. Vošla som do menšej miestnosti, kde boli trezori. Išla som ku trezore s číslom 138 a maličkým kľúčom som ho otvorila. Okrem dokumentu v obálke a USB kľúčiku tu bolo aj cédečko. Pre istotu som ho vzala tiež. USB som si dala do podprsenky a cédečko za lem podprsenky. Obálku som si dala za podväzok, ktorý som mala na stehne. Aby to nebolo podozrivé som do trezoru dala USB, na ktorom nebolo nič, taktiež obálku ,v ktorej boli čisté papiere. Keďže som o cédečku nevedela tak nemám zo sebou žiadne náhradné.
Trezor zavriem a spokojná odídem. Kľúč vrátim na recepcii.
,,Dovidenia."usmejem sa. Výjdem z budovy a smerujem ku taxíkom.
No bohužiaľ niekto sa očividne chce hrať. Ucítila som ako ma niekto zo zadu chytil a chcel ma handričkou uspať. V duchu sa zasmejem. Potom ako som neodpadla bol dotyčný prekvapený. Proti nejakým uspávacím kvapkám som imummá. Využila som to a dala som mu kopačku do tváre. Jeho odhodilo asi meter odo mňa a z nosa sa mu začala liať krv. Mal neuveriteľne dlhé, kučeravé vlasy hnedej farby. Keby nemá svaly a bradu poviem, že je to žena. Chcela som ísť k nemu, ale nemohla keďže ma niekto iný chytil zo zadu a potom som už len zacítila pichnutie v krku a následne sa mi podlomili kolená a prepadla som do tmy.
****************
Pomaly som otvorila oči. Hlava ma bolela akoby som s ňou trieskala hodinu o stenu a nejako ťažko sa mi dýchalo. Čo mi to doriti pichli? Ležala som na niečom tvrdom a chladnom. Očividne zem. Telo som mala veľmi slabé, no nejako som sa posadila. Hneď ako som sa pohla počula som štrganie retiaz. Pozrela som sa na obe ruky, ktoré boli zaviazané v reťaziach.
Super! Pomyslím si.
Čo je na tom super?
To bol sarkazmus Ella.
Ou
Áno rozprávam sa s mojím podvedomím a áno prezývam ju Ela. Dobre nebudeme sa teraz tým zaoberať.
Niekto ma očividne uniesol.
Wau, vážne? Som si myslela, že sme zaspali a zobudili sa niekde na pláži pri mori. Na mafiánku si niekedy hlúpa.
Sklapni!
Prečo sa tu hádam sama so sebou?
Dobre Oriana rozmýšlaj. Ten kto na mňa zaútočil a ja som ho kopla mal dlhé, husté, kučerave vlasy, jemnú bradu, dosť vysoký a mal myslím modré oči alebo hnedé? Už neviem. No a ten, kto mi vrazil asi injekciu do krku, neviem, keďže som ho nevidela. Stále som v krku cítila bolesť. Museli mi pichnúť fakt niečo silné. Určite to bol niekto, kto ma poznal, a keďže o mne vie málo ľudí nebolo to veľmi tažké.
