Prvá kniha v triológii osudových žien.
Arian Demiraj- Šéf albánskej mafie. Ľudia sa už len pri počutí mena trasú od strachu. Každý ho pozná ako bezcitného, chladnokrvného zabijaka. Nikto však nevie prečo je tomu tak. Ako malý chlapec prišiel o oboc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Vieš už sú to štyri roky čo si zomrela. Dnes som myslel, že nestihnem príjsť lebo som toho mal veľmi veľa, ale nemohol som vydržať. Nemohol som ťa nechať bez čerstvých ruží kotele."položím zväz ruží na Orianin hrob.
Aj keď pod týmto hrobom neleží je tu pochovaná. Každý boží deň som tu. Nevynechal som ešte ani jeden deň. Každý deň jej donesiem nové, čerstvé ruže a vždy sa s ňou aspoň hodinu rozprávam o mojom dni.
,,Elíón už bude mať o pár mesiacov šesť rokov. Ako ten čas letí. Je veľmi podobný Arii a aj tebe. Ach Aria, tak veľmi jej chýbaš kotele. Nám všetkým. Dal by som čokoľvek za to len aby si tu teraz bola."pocítim ako mi po líci stečie slza.
Tak veľmi to bolí. Hovorí sa, že čas vylieči rany, no kurva nič nevyliečil. Každým dňom to bolí viac, no už si na bolesť časom zvyknete.
,,Vieš, že Noar požiada tento rok Rue o ruku? Áno už sú spolu tak dlho a konečne sa rozhodol ju požiadať o ruku. Je to smiešne lebo vieš ako som ti rozprával akí su toxickí, vždy sa rozišli, no nejako sa potom dali dokopy."pousmejem sa, keď si spomeniem na ich časté hádky, no aj cez to sú pre seba stvorení.
,,Noar už otvoril svoj tretí klub pred mesiacom. Kristen ten stále vedie život záletníka. Podľa mňa by mu prospelo sa zamilovať."
,,Kotele aj keď sa zdá, že už som sa preniesol nad tvojou smrťou, no nie je to tak a nikdy to tak nebude. Vždy budeš žiť v mojom srdci. Až pokiaľ poslednýkrát nevydýchnem. Viem, že som porušil sľub, ktorý som ti dal kotele, no bolo to preto aby som ťa ochránil."
,,Keby som vedel, že tým spôsobím presný opak... "teraz sa mi už slzy doslova liali z mojích oči. Je to len moja vina, že Oriana tu teraz nie je.
Rukou si utriem tvár od mojích sĺz a zhlboka sa nadýchnem. Bolo ťažké odtiaľ odísť. Vždy to bolo ťažké.
,,Kotele nebudem tu dva dni, ale čerstvé ruže tu mať budeš."postavím sa a odídem preč.
Zajtra cestujem na dva dni preč. Už dlhší čas sledujem jednu organizáciu. Hneď ako vstúpim dnu privíta ma Hespéria. Okrem mňa a nej tu nikto nebol. Vojdem do obývačky a hneď môj pohľad smeruje na obraz nad krbom. Bol to portrét Oriani. Namaľoval som ho ja. Bolo to moje hobby. No odkedy mi zomreli rodičia nemaľoval som až doteraz. Ten obraz bol veľmi živý akoby jej oči pozerali do mojej duše. Idem do svojej pracovne a zapnem počítač. Ja, Kristen, Noar, Dorjan a už aj Aria pracujeme na jednej veľkej veci.
Dostalo sa ku mne aké nechutnosti stvárajú určití ľudia. Aj keď som mafián, zabijak a neviem čo, no mám svoj limit. A to je obchodovanie s deťmi. Lenže táto organizácia nie len s nimi obchoduje, ale aj ich využívajú na nejaké zvrátené, satanistické rituáli. Najhoršie na tom je, že svet ich pozná ako najmilších ľudí čo pomahajú sirotám a patria medzi nimi ľudia z politiky a významní obchodníci. Dostalo sa mi do ucha, že sa na tom podiela aj mexický kartel. Najväčší špinavci mafie. Pracuje na tom nie len moja mafia, ale aj ruská bratva s Nikolaiom.
