Prvá kniha v triológii osudových žien.
Arian Demiraj- Šéf albánskej mafie. Ľudia sa už len pri počutí mena trasú od strachu. Každý ho pozná ako bezcitného, chladnokrvného zabijaka. Nikto však nevie prečo je tomu tak. Ako malý chlapec prišiel o oboc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Hovorí sa, že život má pre vás veľa nečakaných situácii a, že veľa z nich budú ťažké prekonať. No keď ich konečne prekonáte nachádzate pokoj a radosť, ale najhlavnejšie vďačnosť, že hoci cez všetko čo vám život naložil ste sa dočkali pokoja. Teda dúfam, že už to najhoršie je za nami. Život so všetkými svojimi peripetiami ma priviedol do kapitoly, kde radosť prevažuje nad trápením. Moje dcéry napĺňajú náš domov smiechom a nekonečnou energiou. Ich prítomnosť je neustálou pripomienkou odolnosti, ktorú rodina ponúka, útechou pred životnými neistotami. Po svojom boku mám môjho milovaného muža Ariana. Spoločne sme prekonali výzvy a prijali neočakávané, naša láska je deň čo deň väčšia a som zaňho vďačná. Som vdačná, že som konečne obklopená tými správnými ľuďmi.
Už prešlo viac ako 10 mesiacov odkedy sme s Arianom boli uväznení v tej vile. Vďaka bohu sa nám podarilo iba pár minút pred výbuchom zachrániť. Samozrejme bol to Dorjan s mužmi, ktorý sa napriek riziku po nás vrátili. Fabrízia sme tam nechali. Bolo to naozaj strašné, ale je to za nami.
Momentálne bolo iba niekoľko minút od začatia obradu. Áno. Uhádli ste správne. Dnes sa vydávam. Tentokrát tak ako sa patrí. Arian ma požiadal o ruku, ja som povedala áno. Nechceli sme žiadnu veľkú svadbu. Maličkú iba v kruhu ľudí, ktorí majú radi nás a my ich. Obrad sa konal v našej záhrade. Mala som stres. No nie preto, že som sa dnes vydávala.
Mala som stres lebo bola som v 8. mesiaci tehotenstva. Áno bola som tehotná. Určite sa pýtate koho napadne vydávať sa pár dni pred pôrodom, ale to sme proste my. Navyše chcem aby sa môj syn narodil do normálnej rodiny a mal priezvisko Ariana. Chceli sme počkať až sa narodí, no rozhodli sme sa napokon takto.
Pozerala som sa na seba v zrkadle. Na sebe som mala dlhé obtiahnuté šaty bielej farby s vlečkou. Boli bez ramienok a krásne mi obopínali moje tehotenské bruško. Vlasy som mala v jemných vlnách rozpustené so závojom. Na nohy by ste mi teraz opätky neobuli takže mám iba sandále na vyvyšenej podrážke. Na prste som mala prsteň, ktorý mi už Arian raz dal. Tentokrát to bolo reálne nie iba na papier. Brala som si Ariana. Na tvári mi svietil červený rúž a oči som mala zvýraznené čiernou ceruzkou.
,,Oriana môžme?"spoza dverí sa ozve hlas Arii.
,,Áno."odpoviem im.
Dnu vojde Aria s jej pár tyždňovou dcérkou na rukách. Áno obe sme boli tehotné, no Aria o pár týždňov viac. Narodilo sa jej krásne dievčatko a dala jej meno Elena. Za ňou hneď vojdu moje dve krásne dcérky s Brunou. S nimi prišla aj Noarova priateľka Rue.
,,Wáu. Si nádherna mami."Aysha sa na mňa usmeje.
,,Áno Oriana si fakt krásna."Bruna povie. Všetky mi začali dávať komplimenty a napokon už bol čas ísť dole.
