Prvá kniha v triológii osudových žien.
Arian Demiraj- Šéf albánskej mafie. Ľudia sa už len pri počutí mena trasú od strachu. Každý ho pozná ako bezcitného, chladnokrvného zabijaka. Nikto však nevie prečo je tomu tak. Ako malý chlapec prišiel o oboc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Momentálne som bola v izbe, bola noc a ja som sedela na balkóne. Bolo leto takže aj keď bola noc bolo teplo, ešte že som v izbe mala klímu. Obloha bola plných hviezd. Ja som na sebe mala len tielko a šortky. Sedela som v takej hombálke v tvare vajca a pomaly sa hombala. Aspoň toto ma ukľudňovalo. Pri mne ležala Hespéria a olizovala sa. Obľúbila som si ju, no stále som mala rešpekt pred takým zvieraťom.
,,Prečo sa to muselo stať mne?"opýtam sa len tak do vzduchu. Hespéria na mňa pozrie jej očami. Povedala by som, že má rovnakú farbu očí ako aj ja.
,,No čo sa tak pozeráš? Aspoň keby som tu mala moju mamu."smutne poviem.
Hespéria sa postavila a podišla ku mne. Sklonila hlavu a položila ju do môjho lona. Ja som jej hlavu začala hladkať. Ona zamrnčala.
,,Rada sa mazlíš čo?"dám jej bozk na hlavu a postavím sa.
,,Čas ísť spať."naznačím jej hlavou a vošli sme do mojej izby. Balkón som nechala otvorený. Nebudem púšťať klímu večer. Navyše bola tu sieťka.
,,Tak a ty nemáš niečo ako pelech alebo ja neviem. Spíš vonku?"pozriem sa na ňu. Hlavou mi ukáže na moju posteľ.
,,Oh niee. Chceš spať so mnou?"pozdvihnem obočie. Ona zamrnčí, čím vyjadrí súhlas.
,,Hmmm no tak dobré."pohladkám ju a usmejem sa. Ona hneď vyskočí na posteľ. Ešte, že mám manželskú posteľ.
Zabrala celú polku. Ja som si ľahla a ona ss hneď ku mne pritúlila. Usmiala som sa. Nikdy v živote by som nepovedala, že budem spať s Jaguárom v jednej posteli. Ale tak pri Rafaelovi som mala už rôzne zvieratá v posteli.
,,Dobrú noc Hespéria."zašepkám a ona zavrčí. Zavrela som oči a prepadla spánku.
******************
Klopanie ma donútilo otvoriť oči. Pomaly som ich otvorila a pozrela sa vedľa seba. Aj Hespéria sa už zobudila.
,,Vstúpte."dnu vojde Aria a pomocnica. Aria opäť mala na tvári ten jej úsmev.
,,Dobre ráno. Oh Hespéria je tu? Arian ju hľadal celé ráno, myslel si, že je niekde v lese a ona je tu pri tebe. Aké zlaté."našpúli pery. Ja sa posadím a zívnem.
,,Čo sa deje? A koľko je vlastne hodín?"spýtam sa. Pomocnica držala v ruke veľkú bielu krabicu.
,,Je dvanásť, choď si dať sprchu, ja poviem slúžkam nech ti zatiaľ donesú raňajky, no teda už obed. Oh a v krabici sú tvoje svadobné šaty."smutne sa pousmeje a ja smutne prikývnem.
,,Gina polož tú krabicu a povedz dole nech slečne pripravia raňajky."Aria je prikáže a ona krabicu položí na menšiu stoličku. Aria si sadne ku mne.
