Prvá kniha v triológii osudových žien.
Arian Demiraj- Šéf albánskej mafie. Ľudia sa už len pri počutí mena trasú od strachu. Každý ho pozná ako bezcitného, chladnokrvného zabijaka. Nikto však nevie prečo je tomu tak. Ako malý chlapec prišiel o oboc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Prevrátila som sa na druhý bok a čakala pád. Lenže nič neprišlo. Namiesto pádu som ležala na niečom veľmi pohodlnom a mäkkšom než je zem. Pomaly som otvorila oči a dala sa do sedu. Bola som na posteli. Na Arianovej posteli a ešte dodám s Arianooom!
Ten mi bol otočený chrbtom a spal na bruchu. Mohla som vidieť jeho vypracovaný chrbát, na ktorom mal pár tetovaní.
Kretén!
Ten idiot ma akože večer preniesol? Čo si o sebe myslí? Videla som ako sa otočil na druhý bok. Teraz mal tvár otočenú mojím smerom, no stále spal. Niečo mi napadlo!
Urob to!
Urobím?
Usmiala som sa sama pre seba a do ruky vzala vankúš. Pomaly som sa približovala k jeho tvári a bola som už blízko keď ma prerušil jeho hlas.
,,Ani to neskúšaj."prehovorí stále zo zatvorenými očami. On nespal? Idiot!
Ja len prekrútim očami a ten vakúš doňho len hodím a idem do kúpeľne.
,,Tak toto si neurobila."postaví sa z postele s vankúšom v ruke.
Ja sa rozutekám do kúpeľne a on za mnou. Rýchlo som vošla do kúpeľne a zavrela dvere. Bola to sekunda a dohnal by ma.
,,Jasné zatvor sa do kúpeľne. Raz odtiaľ aj tak výjdeš."počujem jeho hlas a potom ako sa vzďaľujú kroky. Pokrútim hlavou a zapnem si sprchu.
Po polhodinovej sprche som vyšla von. Na sebe som mala obmotaný čierny uterák. Musela som sa umyť jeho kozmetikou keďže tu nič nemám. Pozrela som sa na svoj odraz a uznávam, že už vyzerám aspoň o trochu lepšie. Do tváre sa mi vrátila farba. Išla som už von z kúpeľne keď mi napadlo, že mám na sebe len uterák. On tu možno už nebude. A aj keď veď rýchlo prebehnem do šatníku.
Pritom ako som tu behala vôbec mi nenapadlo, že si mám ísť po oblečenie. Pomaly otovorím dvere a nazriem do izby. Nikto tu nebol. Rýchlo som vybehla von a vošla do šatníku. Zavrela som dvere a oprela sa o ne. Vydýchla som si a otvorila oči.
,,Niekto ťa naháňal?"od laku naskočím. Ten kretén bol tu.
Bol v strede obliekaniam. Vlasy mal mokré. Bol asi tiež v sprche, mal na sebe bielu košeľu, ktorá bola ešte rozopnutá a čierne nohavice, taktiež rozopnuté. Super. Naozaj.
Páči sa ti to čo vidíš tak ticho
Jasné ako povieš....
,,Čo tu robíš?"pozriem sa naňho a osušku si chytím pevnejšie.
,,Obliekam sa v mojom šatníku?"pozrie na mňa a nadvihne obočie. Zapínal si gombík na nohaviciach. Prekrútim očami a výjdem zo šatníka. Sadnem si na gauč a pozrám sa von.
