Prvá kniha v triológii osudových žien.
Arian Demiraj- Šéf albánskej mafie. Ľudia sa už len pri počutí mena trasú od strachu. Každý ho pozná ako bezcitného, chladnokrvného zabijaka. Nikto však nevie prečo je tomu tak. Ako malý chlapec prišiel o oboc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Letuška mi práve oznámila, že za desať minút budeme pristávať. Celý let som premýšľal nad Tanyou. Vedel som, že tá zmyja mi nedá pokoj. Keď Tanya niečo chce ide si za tým aj cez mŕtvoly. Je veľmi sebecká. Ale kto som ja aby som ju súdil? Ja sám nie som anjelik. Za iných okolností by som sa nebál. Ale teraz, keď tu je Oriana..... Ja neviem. Mám potrebu ju ochraňovať. Ironické, lebo môj zámer bol jej ublížiť a to veľmi. Myslel som si, že to je len fyzická príťažlivosť, že keď ju raz poriadne pretiahnem, tak sa jej zbavím v mojej hlave. Že si ju dostanem zo systému.
Lenže to bol presný opak. Túžil som po nej ešte viac a viac. Neviem sa pri nej kontrolovať. Je spúštačom toho, čo nikto iný nedokáže. Už keď som z nej raz ochutnal neviem prestať. A bojím sa, že obaja skončíme zle.
Moje myšlienky opäť prerušila letuška s tým, že sme pristáli. Postavím sa a idem do zadu. Vojdem do izby, kde Oriana ešte spala.
Bola taká nádherná a nevinná, keď spala. Čo dopekla?.... Stáva sa zo mňa citlivka. Išiel som ju zobudiť, ale srdce mi to nedovolilo. Spala tak pokojne a keď si spomeniem, že jej ešte bolo zle. Už dlho som sa o nikoho takto nebál ako o ňu. Neberte ma zle, Ariu, Dorjana, Noara a nerád to priznávam ale aj Kristena mám veľmi rád. Oni sú moja jediná rodina. Ale toto, toto je niečo iné. Toto som necítil ani pri Tanye. Nesmiem dovoliť aby ma to pohltilo celého inak skončím zle. A to veľmi.
Rozhodnem sa zdvihnúť ju ako nevestu. Nezobudilo ju to. Pfú. Spí naozaj tvrdo. Vyšiel som von a išiel k hlavným dverám.
,,Povedzte mužom nech zoberú batožinu a všetky ostatné veci."poviem letuške, ktorá na mňa pozerala prekvapene.
S Orianou na rukách vyjdem z lietadla. Čakali ma tam už moji chlapy s autami. Orianu som vložil na zadné sedadlo a hlavu jej položil na moje lono. Jeden z mojích chlapov sedel za volantom a v ďalšom aute boli naše batožiny. Vyrazili sme konečne domov. Vybral som mobil zo saka a pozrel koľko hodín je. Bolo pól jednej večer. Cesta bola tichá vzhľadom na to, že Oriana spala a nechcel som ju zobudiť.
Asi tak za dvadsať minút sme zastali na mojej príjazdovej ceste. Pomaly som najprv vystúpil ja a potom opäť vzal Orianu na ruky. Tentokrát niečo zamrmrala, ale naďalej spala. Toto dievča naozaj spí tvrdo.
Otovrili mi dvere a vošiel som dnu. V dome bolo ticho. Asi už všetci spali. Svietilo sa iba v predsieni a aj to len tak tlmene. Hespéria buď bola niekde vonku alebo aj ona spala. Išiel som k výťahu a vyšiel na naše poschodie. Vystúpil som a vošiel do spálne. Orianu som jemne položil na posteľ a zakryl ju.
,,Arian? Už sme pristáli?"v polospánku povie.
,,Už sme doma. Pšt spi."poviem jej. Ona nič nepovie a opäť zaspí.
