Prvá kniha v triológii osudových žien.
Arian Demiraj- Šéf albánskej mafie. Ľudia sa už len pri počutí mena trasú od strachu. Každý ho pozná ako bezcitného, chladnokrvného zabijaka. Nikto však nevie prečo je tomu tak. Ako malý chlapec prišiel o oboc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Bola som na hoteli a pripravovala sa na ten ples. Make up som už mala hotový. Teraz som si dávala parochňu. Boli to krátke, blond vlasy. Makeup som mala výrazný. Na pery mi svietil červený rúž. Šaty som mala dlhé, obtiahnuté s rozparkou, na tenké ramienka. Pod prsiami vyseli také diamantové retiazky. Na nohy som si dala opätky a okolo pliec bielu kožušinu. Samozrejme nechýbali ani moje zbrane. Za podväzkom ako vždy bola dýka. Mám takú novinku. Vyzerá to ako pištoľ, no keď vystrelíte, nevystrelí sa normálna náboj, ale ihla.
Mala som väčšiu tašku, v ktorej som mala ešte pár vecí a oblečenie na prezlečenie. Ešte raz sa pozriem do zrkadla a cestou von na seba hodím kabát. Bol Máj a v Brazílii bolo už horúco, ale v Londýne bola ešte zima. Nasadnem do auta. Keď naštartujem na obrazovke mi zasvietilo meno Jenny a hneď som zdvihla.
,,Áno Jenny?"
,,Dobrý večer pani Ramos, volám vám, že dievčatá su vporiadku. Akurát sme sa dokúpali a už obe ležia."
,,Dobre Jenny. Ďakujem. Zajtraj večer by som už mohla byť doma, ale ešte neviem. Ak by niečo tak volaj."
,,Dobre. Dovidenie pani Ramos."
,,Ahoj Jenny."zložím.
Bola som kľudnejšia, keď viem, že moje dcéry sú vporiadku.
Keďže som spievala dnes, tak mohla som ísť zadnými dverami. Zaparkovala som na zadnej záhrade a tam ma čakala asi asistentka senátora. Mala na sebe dlhé, modré šaty, v ruke papiere a v uchu slúchadlo. Typické.
,,Dobrý deň slečna Alaya?"pozrie sa na mňa. Mala silný britský prízvuk.
,,Áno. Dobrý deň."usmejem sa.
,,Poďte odveziem vás k vašej šatni. Veci si budete môcť zložiť tam."zavedie ma zadnými dverami dlhou chodbou potom zastaví a ukáže na tmavé dvere.
V pozadí bola počuť už hudba a šum ľudí.
,,Tak toto je vaša šatňa. Na konci chodby sú dvaja muži, ktorí vás budú strážiť."
,,Mate ešte 20 minút. Po príhovore senátora idete spievať vy. Vtedy zaspievate jednu pesničku a neskôr už po aukcii pôjdete opäť a zaspievate päť pesničiek."dopovie a potom niečo rozpráva do slúchadlá.
,,Dobre tak ja musím ísť. Keby niečo spýtajte sa chlapov."povie a rýchlo odíde.
Ja vojdem dnu a zavriem dvere. Typická šatňa. Tašku si položím pod makeupový stolík. Skontrolujem si všetky veci. Mala som ešte čas, tak som sa rozhodla si urobiť fotky. Ako haló vyzerala som sexy.
Keď prešlo tých dvadsať minút chystala som sa už ísť spievať. Budem spievať pesničku Stand by me od Ben E. King. Taká klasika. Počujem potlesk ľudí a neskôr moje meno. Výjdem na také menšie pódium a svetlá zhasnú. Svietilo sa iba na mňa. Sadla som si na okrúhlu stoličku, nastavila si mikrofón a keď začali hrať, ja som začala spievať.
