Prvá kniha v triológii osudových žien.
Arian Demiraj- Šéf albánskej mafie. Ľudia sa už len pri počutí mena trasú od strachu. Každý ho pozná ako bezcitného, chladnokrvného zabijaka. Nikto však nevie prečo je tomu tak. Ako malý chlapec prišiel o oboc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Už je to týždeň od kedy Oriana odišla. Jeden skurvený týždeň. Týždeň od kedy zomrelo moje srdce. Bol som doma v mojej pracovni. Po celom stole bol neporiadok. Ja som sedel na zemi a v ruke držal pohár s whiskey. Za tento týždeň so vypil toľko alkoholu ako ešte ani za celý svoj život. Bola zo mňa troska. Ešte čo som len vošiel do domu a ona tu nebola bol to zvláštny pocit. Nebola tu, no jej vôňa bola v každom kútiku tohto domu. Videl som ju všade. Jej smiech, jej oči, jej pery.
Kurva! Pohár s celou silou hodím o zem a rozbije sa na milión malých kúskov. Hodil som ho tak silno, že som sa porezal a teraz mi krvácala dlaň. Zaslúžil som si bolesť.
Musel som ju nechať ísť. Bolo to pre jej dobro. Stále som mal pred sebou jej tvár. Tú sklamanú tvár. V očiach mala ten najväčší smútok aký som videl. Vždy ma pichne pri srdci, keď si spomeniem na jej slová. Jej odchodom som zomrel. Ja bez nej nedokážem byť. . Mojími slovami som jej rozbil srdce na milión malých kúskov. Bože ako toto zvládnem? Tak veľmi ju milujem. Keby vedela, že to nebolo moje rozhodnutie ju nechať, no nemohol som ju vystaviť nebezpečenstvu. Ani neviem kde išla. Vrátil som sa domov a ona tu nebola. Dúfal som, že možno sa vráti, no teraz už viem, že sa nevráti.
Sedel som na zemi ako ten najzúfalejší idiot, ktorým som aj bol. Ešte som sa nedokázal ani osprchovať. Oči som mal celé červené od plaču a od nedostatku spánku. Neviem zaspať, keď nie je pri mne. Pohľad zo zeme presuniem na dvere, ktoré sa otvorili.
,,Čo si to urobil Arian?"Aria vojde dnu a so slzami sa ma spýta.
Nechápal som. Bola tu štyri dni dozadu a vynadala mi. Nazvala ma všeličím a povedala, že ma už nechce vidieť. Zaslúžil som si to. Ublížil som žene, ktorú milujem najviac na tomto svete. Mala vo všetkom pravdu. No nemal som zase náladu počúvať jej nadávky.
,,Aria prosím upokoj sa."Dorjan vojde za ňou.
,,Nie! Nechaj nás Dorjan."Aria mu povie a stále jej z oči tiekli slzy.
,,Ty Arian... T-to kvôli tebe! Keby... Keby si.... Keby si jej tak neublížil tak Oriana by... ona b-by ešte žila!"teraz už Aria kričala.
Ja som sa prekvapene postavil. Čo to hovorí? Ako žila by? O čom kurva hovorí?
,,O čom to rozpráváš Aria?"chytím ju za lakte a pozriem sa na ňu.
,,Oriana o-ona je mŕtva! Lietadlo, ktorým letela havarovalo a ona neprežila. Je to iba tvoja vina!"v ten moment som bol ako v tranze.
Nevnímal som to ako ma Aria začala udierať a hlasno kričala. Tlkot môjho srdca sa zastavil a spadol som na zem. Všetko sa so mnou začalo točíť.
Oriana je mŕtva! Oriana je mŕtva! Oriana je mŕtva! Oriana je mŕtva!
NIE! To nemôže byť pravda! Nie, nie, nie, nie! Oriana nie je mŕtva nemôže!
