Po škole som išla opäť taxíkom pred bytovku, pretože by som tam sama netrafila a mala som bývať v najhoršej štvrti z New Yorku.
Vystúpila som z taxíka a hľadala supermarket. Potrebovala som Kate kúpiť zásoby. Rozhliadala som sa okolo seba a nič nevidela. Videla som jedine kopec špinavých bytoviek, ktoré boli pografitované či poškodené. Prešla som ulicu a našla jeden supermarket, ktorý bol medzi bytovkami. Prešla som cez cestu a vošla dnu. Hľadala som presné dve veci. Vodku a cigary. Prešla som ku alkoholu a hľadala najlacnejšiu vodku. Prvýkrát som kupovala alkohol a mala som z toho zlý pocit. Vzala som do ruky fľašu a mala namierené ku pokladni.
„Oslavuješ?”
Usmiala som sa a pozrela na neho.
„Sleduješ ma?” Iná otázka ma nenapadla.
Pozrel sa na fľašu a na mňa.
„To sa pýtam ja. Chodíš do rovnakej školy ako ja a bývaš v mojej štvrti. Dokonca nakupuješ v obchode, v ktorom nakupujem dennodenne. Si mnou posadnutá?” Povedal s úsmevom na perách a ja som sa usmiala.
„Ja..nie. Určite nie. Len som prišla na menší nákup.” Chcela som prejsť ku pokladni, ale prihovoril sa mi.
„Mám tvoje knihy.”
Sakra. Pomyslela som si.
Zaplatila som aj za cigarety a spolu s Mikom vyšla von.
„Vďaka za knihy. Zabudla som na ne.” Zasmiala som sa.
„Mala by si obmedziť alkohol.” Povedal ako nejaký fakt.
„Hm.” Musel si o mne myslieť, že som alkoholik a tuhý fajčiar. Nechcela som mu vešať na nos pravdu.
„Tak čo Starsonová, kde bývaš?”
Povzdychla som si. Tak prekrásne priam až provokatívne vyslovoval moje priezvisko.
„No..ja..o ulicu ďalej.” Zasmiala som sa, pretože som nevedela názov ulice.
„To je zaujímavé, pretože aj ja.” Usmial sa a kráčali sme cez ulicu ďalej.
Jeho prítomnosť bola skvelá. Síce sme kráčali mlčky, ale páčilo sa mi to. Neviem prečo, ale priala som si byť s ním aspoň na chvíľu.
„Tak a sme tu. Toto je moja bytovka.” Zastala som pred ňou a dívala sa na neho ako sa na mňa usmieva.
„Robíš si srandu? Bývam na druhom poschodí. Byt 22B.”
V tej chvíli to musel byť osud. Šťastný osud a perfektná náhoda.
„V tom prípade sme susedia. Byt 23B.”
Usmial sa ešte viac a mňa to potešilo. Ten chalan robil s mojimi pocitmi a myšlienkami hotové zázraky a divy.
Pohli sme sa do bytovky a mlčky vyšli hore po schodoch. Zastali sme medzi našimi dverami. Čakala som, čo sa bude diať ďalej.
„Nechcela by si skočiť na pizzu? Tak som si povedal, že susedské vzťahy treba udržiavať a zlepšovať.” Vyceril na mňa zuby a mňa to zas rozosmialo.
„Mike, prečo si ku mne taký milý? Čo vidíš na takom dievčati ako som ja.” Zaujímala ma jeho odpoveď.
„Myslíš, čo vidím na takom perfektnom, zaujímavom, usmievavom a prekrásnom dievčati? Naozaj ťa zaujíma odpoveď? Pretože tá je jednoduchá. Vidím moju budúcnosť.” Celý čas sa díval na mňa a skenoval ma so svojimi očami.
Nevedela som ako reagovať. V hlave mi odznievali jeho slová. Bola to realita alebo len sen? Nechápala som ničomu. Vedela som však, že Mike je človek, ktorý zmení môj život.
Otvorili sa dvere na byte a dívala sa na mňa Kate. Vyzerala ešte horšie než ráno.
„Je pre teba ťažké trafiť domov alebo si neschopná na to, aby si otvorila dvere?” Vybehla na mňa a ja som cítila ako sa môj rozprávkový okamih rozpadol.
Ani som sa nepozrela na Mika a vošla som dnu. Dýchala som z hlboka a dúfala, že si zo mňa nerobil srandu a že na Kate zabudne čo najrýchlejšie.
Kate mi vzala fľašu a balík cigariet. Sadla si na sedačku a na stôl si vyložila nohy.
„Kto bol ten chlapec.” Potiahla si z cigarety a nikotín čo najrýchlejšie vydýchla. Bola som si istá, že je na drogách.
„Keď sa pýtam, tak odpovedaj.” Ani sa na mňa nepozrela.
„Sused. To by si však mala vedieť, kedže tu bývaš.” Nechápala som o čo jej ide.
„Takto sa so mnou nerozprávaj. Som tvoja matka a nie kus handry.”
Neverila som vlastným ušiam.
„Chceš mi vyhadzovať na oči, že si moja matka?! Lenže ty si len obyčajná špina, pretože matka svoje dieťa nikdy neopustí a ty si to urobila mnohokrát.” Povedala som jej len to, čo si zaslúžila.
„Buď ticho! Počuješ!”
Pravda bolela a to som vedela najlepšie.
„Dáš si?” Namierila na mňa krabičku cigariet a ja som kývla hlavou.
„Pracuješ?” Povedala som nervózne. Tú otázku som sa chcela už dlhšie spýtať.
„Pracujem v masérskom salóne.”
Neznelo to až tak zle ako som čakala. Aspoň si zarábala na chľast a cigarety.
„Rozhodla som sa, že si vezmeš moju izbu a ja budem tu. Aj tak v nej netrávim veľa času.”
Pozrela som sa na ňu prekvapene. Netúžila som byť v tom byte. Netúžila som byť s ňou.
„Tak dobre. Bude to tak lepšie pre obe.” Túžila som po súkromí a po jednej miestnosti, ktorá by vyzerala normálne.
„Tvoj otec volal asi pred hodinou. Objednal pre teba posteľ a šatník. Prinesú to asi zajtra.” Potešilo ma to. Otec na mňa nezabudol.
„Dobre.”
Stále som stála pri dverách a čakala na niečo. Chcela som odtiaľ odísť. Hlavne čo najrýchlejšie.
Bolo však pre mňa neuveriteľné sa dívať na Kate. Nevidela som ju od svojich piatich rokoch a odrazu mám s ňou žiť pod jednou strechou.
„Idem sa prejsť.” Povedala som po čase odhodlania a premýšľania. Ani sa na mňa nepozrela len pila a pila svoj obľúbený nápoj.
Otvorila som dvere bytu a po schodoch vyšla von. Potrebovala som pomoc, útechu či niekoho, komu na mne záleží. Potrebovala som San Francisko. Lenže to som si skôr mohla želať milión. Z kabelky som vytiahla mobil a vyťukala číslo ešte skôr než sa mi nezmylo z ruky. Chvíľu to pípalo, ale po chvíli sa ozval jej hlas.
„Áno? Kto tam je? Ak voláte kôli..” Trochu kričala, pretože ju prerušova hlučná hudba.
„To som ja. April. Tak ma..” Nestihla som dopovedať a už ma prerušila.
„Och Ap, zabudla som na teba, ale že úplne. Dnes večer nemôžem. Bratranci usporiadali párty a práve som na nej. Naozaj ma to mrzí. Ak odídem tak sa urazia. Dúfam, že sa nehneváš.”
Trocha ma to zaskočilo a zranilo. Nikdy ma totiž ľudia neodmietali. Vždy dali prednosť mne. Vždy chceli byť v mojej spoločnosti.
„To je v pohode.” Hneď som zložila.
Mala som namierené stále rovno, pretože som nemala poňatia kde sa nachádzam. Po dlhom čase zbytočného blúdenia som niečo našla. Počula som hlas môjho srdca. Počula som driblovanie basketbalky.
Dúfam, že sa vám story Ahoj Starsonová páči...ak áno poprosím vote alebo koment :) ;)
