„Myslela som si, že nemôžem odmietnuť ponuku.”
Dívala som sa mu do očí. Mal ich čierne ako noc a temné ako zlo.
„Presne tak dievča.”
Podal mi štamperlík a ja som ju vliala do seba. Bolo to horké a silné. Podal mi aj pohár s vodou a rýchlo som to zapila. Bolo to o trochu lepšie, ale stále som v hrdle cítila tú hroznú chuť.
„Piješ často?”
Kývla som hlavou a šupla do seba druhý štamperlík.
„Ideš na to zhurta. S kým tu si? Len aby som vedel či dostanem od tvojho chalana nakladačku alebo dostanem kriku od tvojej kamošky.”
Nemyslela som. Buď bola tá pálenka prisilná alebo v nej bolo niečo zamiešané, nejaké drogy či tabletky. Možno som však nezniesla pálenku a preto ma zložila tak skoro.
Hlavou som kývla na moju skupinku, ktorá sa bavila a smiala s chalanmi.
„Takže patríš ku prváckym kočkám? Patríš ku nim lebo si nedobytná?”
„Som nedobytná ako vesmír či ako najhlbšie a najriskantnejšie morské dno aké existuje. Som ako puzzle, ktoré nemá dvojicu.”
Celý čas som sa dívala na stôl. Vzala som si fľašu pálenky a naliala si ešte. Triasli sa mi ruky a poriadne som nevidela.
„Spomaľ..”
Hovoril popritom ako som pila. Bohužial to nestihol, ale stihol mi vziať štamperlík.
„...po druhom kole toto zabije aj chalanov a to nehovorím o babách. Tie sú mimo už len pri predstave.”
Pozrela som sa na neho a usmiala sa.
„Musím ísť cikať.” Zasmiala som sa ako zmyslov zbavená.
Odstúpila som od neho a zatackala sa. Na zem som zvalila nejakú fľašu a otočila sa na neho.
„Keby niečo...mňa si tu nevidel.”
Pokračovala som v ceste a hľadala záchod. Našťastie som našla správne dvere a vošla som dnu.
Dívala som sa do zrkadla, ale nevidela som. Dívala som sa na seba, ale nespoznávala som sa. Musela som sa odopierať o umývadlo, pretože by som sa neudržala na nohách a spadla by som. Po chvíli som otvorila dvere a zľakla sa.
„Zľakla som sa ťa..” Zasmiala som sa. „..ale to si si asi všimol.”
Napravila som si vlasy a zatvárala dvere. Začalo sa mi čkať.
„Prečo sa mi musí teraz štikútať.. Toto sa mi nestáva často. Som v pohode. Chcel si sa vycikať?”
Díval sa na mňa s pobavením.
„Ach Bože, čo som to urobil.”
„Nič zlé si neurobil.” Povedala som hneď.
Kráčala som popri stene a opierala sa o ňu. Občas ma chytil on, pretože som takmer spadla či spadla naozaj. Bola to sranda.
„Ani som sa nezoznámila s fešákom, ktorý mi zachraňuje živôtik.. Som April.”
Vycerila som na neho zuby ako to robia deti, keď chcú dostať sladkosť.
„Som Adam. Mám ťa zaviezť domov?”
„Otec by ma zabil.”
„Kde bývaš.”
Držal ma za boky a stále nepúšťal.
„V dome.”
„V akom.”
