~33. kapitola~

3.2K 210 4
                                    

Celý víkend mať debku bolo hrozné, ale lentilky s vodkou to zachránili. Síce nie dostatočne, ale aj to stačilo. Sledovala som tie najromantickejšie filmy a predstavovala si, že je to môj život. Potom som čítala časopisy a počúvala hudbu. Bol to naozaj dlhí a náročný víkend, ale potrebovala som byť sama. Lenže potom nastal pondelok a na mňa sa všetci dívali s ľútosťou. Dívali sa na mňa ako na tú kravu, ktorej dal chalan kopačky a hneď si aj našiel nové, lepšie dievča. Mne to však už bolo úplne jedno. Po škole sme trénovali basketbal, našťastie len my baby, pretože keby som videla Mika, určite by som ho nakopala. Po tréningu som trénovala sama. Prihrávala som si so stenou loptu a potom som triafala do koša. Skončila som o siedmej. Musela som niečo robiť, aby som nemyslela. A viete čo? Ono to pomohlo a úplne. Potom som sa dotrepala domov a dala si sprchu. Po sprche som si našla esemesku od Kim.

Čakáme ťa na pláži :) Musíš im ukázať, že si silná a zvládaš to. Byť single je fajn. Okrem toho nám tu chýbaš :(

Povzdychla som si a premohla sa. Zo šatníka som si vzala širokú kvietkovanú sukňu a čierny top, ktorý mi odhaľoval pupok. Ovešala som sa mojou obľúbenou bižutériou a do vlasov som si dala mašličku. Obula som si baleríny a zišla dolu po schodoch. Natrafila som na otca.

„Ideš niekam?" Pozrel sa na mňa, keď som schádzala dolu po schodoch.

„Ja...myslela som.." Poriadne som sa nadýchla. „Idem na chvíľu von a hneď sa aj vrátim, len idem von.." Nevedela som sa vykoktať.

„Máš zaracha." Pripomenul mi.

„Ja viem, ale celý víkend som bola doma a.."

„Pán Starson, pokojne ju pustite. Dám na ňu pozor." Ozval sa John a vstúpil do miestnosti.

Naozaj som videla dobre? V mojom dome bol chalan, ktorého nenávidím?

Pozrel sa na mňa úplne vážne až som sa zľakla. Postavila som sa až ku dverám a čakala na zázrak.

„Tak dobre April. Pokojne choď a John ti bude robiť doprovod. Nechcem žiadne titulné stránky časopisov, na ktorých budeš ty."

Vyšla som von a obišla Johnovo auto. Kráčala som ďalej, ale John nasadol do auta a zastal pri mne.

„Nasadaj Starsonová." Nebola to prosba, ale príkaz.

Pokračovala som však ďalej v ceste a stále som zrýchlovala.

„Starsonová! Porušuješ pravidlá!"

Tie blbé pravidlá mi už šli na nervy.

„Seriem na pravidlá!" Ani som sa neobzrela.

Auto zastalo a on vystúpil. Zabuchol dvere a ja som sa rozbehla. Bola som celkom rýchla, ale on ma dobehol a odtiahol až do svojho auta. Bolelo to.

„Ak ti niečo poviem, tak ma budeš kurva počúvať. Rozumieš?!" Kričal a ja som sa to snažila nevšímať si.

„Ach Bože." Poznamenala som a to bolo všetko.

Sedieť s ním v jednom aute bola vlastizrada.

„Tvoj otec si ma obľúbil a začína to vyzerať sľubne."

„Sľubne s čím?"

Našťastie zaparkoval pri ostatných autách a obaja sme vystúpili.

„No predsa s tebou."

Vystrašila som sa. Cez otca sa chcel dostať ku mne. Jednoznačne to bol debil a možno aj psychopat. Musela som sa mu vyhýbať. Odkráčala som na piesok a zastala som. Všimla som si poskupinkovaných ľudí a bolo tam rozložené ohnisko. Bolo to pekné. Niekto púšťal hudbu a poniektorý aj tancovali. A potom som si všimla ich. Peytona a Viki. Bozkávali sa. A potom som cítila niečije ruky na mojich očiach.

„Tak a teraz ťa čaká naše prekvapenie." Bola to Bárbi. Na oči mi zaviazala šatku a chytila ma za ruku.

Kráčali sme cez hluk až sme prešli do tichého priestranstva. V takýchto prípadoch by tam na mňa mal čakať vrah a mal by ma zabiť. Možno by som tak bola konečne spokojná.

„Dnes si zvolila romantický štýl a vyzeráš bombasticky. Naozaj. Nie jeden chalan by sa do teba zamiloval." Povedala Bárbi a ja som sa usmiala.

„Isto vyzeráš aj ty skvelo ako vždy, ale ešte som ťa nevidela, pretože nevidím." Zasmiala som sa.

Zastali sme. Boli sme na tom mieste. Počula som praskanie dreva v ohnisku a cítila som menšie teplo. Rozviazala mi šatku a ja som si všimla pred sebou dve veľké hrubé polená driev, na ktorých sedeli baby a chalani z autobusu. Všimla som si tam aj Mika. Usmial sa na mňa a zakýval mi. Bolo dobré ak som mu odkývala? Pretože som mu odkývala, ale stále som sa hnevala.

„Máme tu súkromnú párty pre nás, slobodných. Je tu omnoho väčšia sranda než pri tých tupcoch." Poznamenala a ja som si sadla oproti Mika, medzi Mon a Kim. Podali mi do rúk pohár s vínom.

„Práve sme sa rozprávali..." Začali, ale nepočúvala som. Párkrát som si odpila z poháharika a keď sa všetci na niečom vtipnom zasmiali, urobila som to isté. Dívala som sa na piesok a do ohňa. Počula som vlny, ktoré sa o seba odbíjali a nad nami tancovalo milióny krásnych hviezd. Bolo to naozaj nádherné.

„...takže si myslíš, že nezvládnem preplávať ku bóji? Tak to sa potom naozaj mýliš. Zahrávaš sa s nesprávnou babou, môj zlatý, pretože ja som Sam a som perfektná vo všetkom." Dívala sa na Tea a smiala sa. Začala si vyzliekať svoju mikinu a tričko.

„Čo robíš?" Spýtal sa ju a postavil sa tiež.

„Idem si zaplávať." Povedala úplne vážne a Teo sa začal vyzliekať tiež.

„Čo robíš?"

„Idem s tebou."

Sam takmer spadla nôh a usmiala sa na neho sladko. Obaja skončili v spodnom prádle a rozbehli sa do oceána. Vyzerali šťastne a správali sa ako bláznivý tínedžeri.

„Ja..idem sa trochu prejsť." Povedala som a odstúpila od nich. Nemohla som sa akosi dívať na nich, ako sú všetci šťastný a spokojný zo svojim perfektne dokonalým životom.

Kráčala som popri pobreží a mala som prekrížené ruky na prsiach, pretože mi bola zima. Bola to však taká príjemná zima, ktorá pobehovala po mojom tele. Jedine na lícach ma pálila horúčava.

„Ahoj Starsonová." Kráčal pri mne odrazu a usmial sa na mňa.

„Ahoj Mike." Povedala som a pozrela sa na hviezdy.

Mike sa ku mne nahol, chytil ma za ruku a pobozkal ma.

Ahoj Starsonová...  Where stories live. Discover now