Poslúchla som a nastúpila si. Triasť som sa však neprestala a slzy po líciach sa mi kotúľali jedna radosť. Ani som sa na neho nepozrela. Mala som sklonenú hlavu a dívala sa do krabice. Teda, poznáte to. Pozeráte sa, ale nič nevidíte. Počúvate, ale nič nepočujete...
„Čo sa..”
„Nič sa ma nepýtaj, prosím. Potrebujem pokoj. Okrem toho, máš ma aj tak na háku. Celý deň ma ignoruješ a teraz chceš, aby som si nasadla do auta? Urobila som to len kôli tomu, pretože moknem a mrznem.” O čom som to do frasa hovorila?
Vyzliekol si svoju sivú mikinu. Vzal krabicu a dal ju na zadné sedadlo. Podal mi mikinu a ja som si ju vzala. Ako tak som si ju obliekla a snažila sa normálne dýchať. Utrela som si slzy a pozrela sa na neho.
„Ďakujem.” Povedala som mrzuto a zničene.
„Nechceš vodu alebo niečo pod zub?”
Našťastie sa ma nepýtal na nič ohľadom môjho stavu. Premýšľala som však nad pizzou a hamburgerom. Možno, že hamburger by som zjedla.
„Fajn, pôjdeme na burger a ak sa budeš cítiť v pohode, tak mi to povieš. Ak nie, tak sa môžeme tváriť ako dvaja ľudia, ktorý dostali chuť na burger.”
Pousmiala som sa nad tým a v duchu mu ďakovala. Cesta bola rýchla a tichá. Vystúpili sme pred bistrom a prebehli do vnútra. Lejak sa ani na trošku nespomalil. Mala som pocit, že zosilnel.
„Objednal som dvakrát burger, dvakrát kolu a jednu vodku na tlak.” Díval sa priamo na mňa a ja som zas sklonila hlavu a pousmiala sa. Vodka by mi len prospela, ale samozrejme, že nie len jeden poldecák.
„Čo si tam robil?”
„Potreboval som sa povoziť a prísť na nové myšlienky. A potom som ťa zbadal.”
Možno chcel nadviazať rozhovor na mňa a možno nie. Jedno bolo isté, začala som hovoriť.
„Otec ma vyhodil z domu. Nemám právo na svoje oblečenie, na svoje topánky či kabelky. Nemám právo na jeho prachy. Ups..takmer by som bola zabudla. Som bezdomovec na plnom úväzku, ale musím sa postaviť na nohy a znormálnieť a dospieť.” Hovorila som počas jedenia.
„Pokojne môžeš ostať pri mne.”
„Nie. To neprichádza do úvahy. Kedy mi prinesú vodku? Čo je to za obsluhu?” Bola som z neho poriadne zmätená.
„Keď doješ. Kde plánuješ ostať?”
Kývla som plecom. Bolo mi to jedno. Neviem prečo, ale nelámala som si tým hlavu. Možno som sa spoliehala na priateľov, ktorý boli moja rodina. V podstate to boli moja jediná rodina.
„Ten burger je super. Už som ho dlho nejedla.” Naozaj som nevedela, čo povedať a potom mi to doplo. „Volal si dnes Mikovi?”
Zasmial sa. „Na čo by som mu volal? Nemám ani jeho číslo.”
Buchla som po stole a rozčúlila sa.
„Ten hajzel mi zas klamal! Povedal, že idete spolu na pivo. A ja krava som mu uverila.”
„To ma mrzí Ap. Chlapec by sa mal spamätať a mal by zistiť, čo chce. Môj názor na neho je jasný. Je to debil, ktorý sa nezmení.”
Nekomentovala som to, pretože som nič nevedela. Nechápala som, prečo mi klamal a prečo si práve vymyslel takú absurdnú výhovorku.
Keď som však dojedla, na stôl mi priniesli dve štamperlíky. Obe som zapila kolou. Bolo to hrozné, ale ukľudnilo ma to.
„Ďakujem.”
Postavil sa a smeroval ku autu. Ja som urobila to isté. Sadla som si doň a srdce mi začalo búšiť o sto šesť. Bolo mi horúco. Vyzliekla som si mikinu a hodila ju na zadné sedadlo.
„Je ti horúco? Cítiš sa lepšie? Cítiš sa tak dobre, že ani nič necítiš?”
Cítila som sa ako na políci. Pozrela som sa na neho a on sa díval na mňa.
„Chcel si ma opiť?” Samozrejme, že som sa neopila.
„Chcel som, aby si sa upokojila a podarilo sa mi to.”
Usmiala som sa a opäť poďakovala.
Mierili sme ku nemu, pretože zaparkoval pred domom a vystúpil z auta. Ja som vystúpila a znova sa ocitla v daždi. Peyton prebehol ku dverám a ja som ho ako blázon sledovala. Rukou si prehrabol mokré vlasy a potom sa pozrel na mňa.
„April! Ak si si nevšimla tak prší!” Kričal mi a ja som sa len zasmiala. A potom sa to stalo. Pribehol ku mne a vzal ma na ruky ako to robí princ so svojou princeznou v rozprávke. Mala som zavreté oči cítila dopadujúcu ľadové kvapky na moju pokožku. Lenže potom sme sa ocitli v suchu a ja som stále mala zavreté oči. Kráčali sme hore po schodoch. Teda, on kráčal a ja som sa nechala nosiť. Neviem prečo, ale páčilo sa mi to. Položil ma na posteľ a ja som konečne ležala. Po chvíli som otvorila oči a všimla si jeho. Bol polonahý, pretože si prezliekal tričko.
„Mala by si sa vyzliecť.”
„Mne sa nechce.” Povwdala som a hneď zavrela oči. Bola som unavená. Navyše som sa cítila super a tak som sa už dlho necítila. Chcela som si to len užiť.
„Ak sa nevyzlečieš do piatich sekúnd, tak ťa vyzlečiem ja.”
Usmiala som sa a povzdychla si. Bolo mi to jedno. Približoval sa ku mne a vyzúval mi tenisky. Položil ich na zem a potom prešiel na tepláky. Pomaly ich zo mňa stiahol a hodil na zem.
„Ach Starsonová, prečo musím byť práve z teba v rozpakoch?”
Posadila som sa a vyzliekla si tričko. Pozrela som sa na neho a postrapatila si vlasy.
„Nebuď srab Peyton a konečne ma pobozkaj.”
On sa len pousmial a sklonil hlavu.
„Lenže obaja vieme, že by to neskončilo bozkom.”
Ja som si klakla na kolená a priblížila sa ku nemu.
„Kto povedal, že to má skončiť bozkom?” Naklonila som sa bližšie a dala mu malý letmý bozk. Odtiahla som sa a čakala, že zareaguje. Lenže pozrel sa na mňa a potom sa postavil.
„Musím ti niečo povedať.”
„Čo? Nemusíš mi vysvetľovať, prečo si ma dnes ignoroval. Je mi to jedno.” No jedno mi to nebolo. Proste som len chcela, aby ma pobozkal.
„Ignoroval som ťa preto, lebo ma to štvalo. Štvalo ma, že si pristúpila na Bárbin nápad. Ak si sa do mňa raz zamilovala tak nevidím dôvod na to, aby si sa o to zas pokúšala. Proste ak raz miluješ tak sa nedá prestať. Raz sa zamiluješ a miluješ stále. Ak sa však do tej osoby po druhý raz nezamiluješ, tak si nemilovala poriadne. No ak sa do tej osoby zamiluješ zakaždým ako sa na ňu pozrieš a ona sa na teba usmeje, tak v tom prípade miluješ sakramenstky veľmi.”
„Ktorý prípad si ty?”
„Nechcel som ti hovoriť o tomto. Chcem ti povedať niečo iné.”
„Teraz nehovor nič, prosím.” Možno mi dve štamperlíky vodky pomohli natoľko, že mi bolo jedno o čom hovoril.
„April, nie som ten koho miluješ. Nie som ten, s ktorým máš ostať. Nezaslúžim si ťa. Lenže nezaslúži si ťa ani Mike. Obaja sme bastardi, ktorí si nezaslúžia tvoje srdce.”
„O čom to hovoríš?” Musela som vyzerať poriadne blbo, ale naozaj mi nedochádzalo.
„Po prázdninách odchádzam do Kalifornie na univerzitu. Už sa neuvidíme.”
