Plávala som vo vode a išla stále hlbšie a hlbšie. Nechápala som, ako to je možné. Ja predsa neviem plávať. Čo som tam vlastne robila? Nemala som ani kyslíkovú bombu a nikto pri mne nebol, aby mi pohol. Vynorila som sa na povrch a ocitla sa v búrke. Nikde som nevidela čln či pevninu. Vlny boli divoké a potápali ma. Nebola som schopná sa nadýchnuť a v tom sa to stalo.... Otvorila som oči a začala vykašliavať vodu. Dusila som sa a lapala po dychu. Bola som celá mokrá a studená. No keď som sa dobre porozhliadala okolo seba, nebola som jediná mokrá. Mokré boli totiž aj moje dievčatá a Peyton. Nakláňal sa nado mnou a tváril sa nešťastne. Všetci sa tak tvárili. Čo sa to dopekla stalo?
„April!? Si v poriadku?” Podišla ku mne Andy a objala ma.
„Ja..ja..neviem.” Vykoktala som zo seba.
Nebola som si sebou istá. Bola mi zima, ale na druhej strane som celá horela.
Pozrela som sa okolo seba a ľudia si o mne pošuškávali. Zvyčajne si pošuškávali, že vyzerám dobre, ale teraz to tak nevyzeralo. Celá som sa triasla a bolel ma každý jeden nádych.
„Tak všetci uhnite. April potrebuje pokoj.” Povedal Peyton a všetci ho na slovo poslúchli.
Pokúsila som sa postaviť, ale nedokázala som to. Sadla som si a oprela sa o bočnú stranu lode.
„April, si v poriadku?”
Snažila som sa dýchať. Zahmlievalo sa mi pred očami a nevládala som.
„Ako sa cítiš?”
„Som v poriadku. Len.. musím si ľahnúť.” Bolo mi zle. Chcela som sa postaviť a keď som urobila prvý krok, stratila som rovnováhu a takmer spadla. Zachytil ma Peyton a pridržal pri svojom tele.
„Odnesiem ju do kajuty.” Povedal rozhodne a mierili sme dolu po schodoch. Ja som išla prvá a on hneď za mnou.
„Som v poriadku.” Povedala som a zvalila sa na posteľ.
„Viem. Videl som.” Vyzliekol si mokré tričko a utrel sa do suchej osušky. Ja som sa na neho dívala a triasla sa. „Je ti zima? Určite.” Povedal a podal mi svoju mikinu. Obliekla som si ju a ľahla si na chrbát.
„April..April.” Drgal do mňa Peyton a naklonil sa nado mňa.
„No.” Povedala som unavene.
„Mal som o teba strach.” Hovoril pomaly dívajúc sa mina pery.
„Ja..ja ani neviem ako a stalo sa to.. Skočili aj ony?”
„Skočili všetky až na Mon. Tá sa rozbehla za mnou a povedala mi to. Skočil som a vytiahol až von. Bola si mimo až.. bola si mimo jedenásť minút.”
Bola som mŕtvou jedenásť minút. Ak by ma nezachránil Peyton, zomrela by som.
„Ďakujem, že si mi zachránil život. Zase.” Dodala som a skôr než som sa stihla spamätať sa jeho pery prisali na tie moje. Prečo to však robil? O čo mu išlo? „Nevládzem.. Nevládzem dýchať.” Hovorila som ťažko a on ma pohladil po líci.
„Prepáč. Mala by si ísť do nemocnice.” Hovoril a ja som sa postavila.
„Už musím ísť. Čaká ma Mike.” Povedala som a vychádzala von.
Weid mi podal ruku a ja som stúpila na mólo. Konečne som stála na pevnine. Ruky som si dala do vreciek a cítila som Peytonovu vôňu. Ach...
„Ako vidím tak si to prežila, Starsonová.” Prešiel vedľa mňa John akoby nič a kráčal popri mne. „Ako sa ti páčilo byť mŕtvou?” Povedal uštipačne.
