~54.kapitolu~ ,zároveň poslednú kapitolu tejto story, venujem všetkým vám, ktoré ste sa dostali až sem😂😂😁😇💋💋a ktoré ste mi dali šancu urobiť na chvíľu vaše svety inými😃😃💜...ste perfektné💋💋💋💜
„Si si istá?” Pýtala som sa Bárbi.
„Na sto percent.” Usmiala sa na mňa a dobalila poslednú tašku.
„V tom prípade si uži svet.”
Bárbi dostala ponuku, ktorá sa nedostáva každý deň. Otvorili sa jej brány herectva, čo znamenalo, že odchádzala do New Yorku, pretože získala hlavnú úlohu v romantickom filme. Bola šťastná a my spolu s ňou.
„Takže toto je tvoja posledná noc v San Francisku?” Spýtal sa Jack a ona prikývla.
„Zajtra sa mi otvárajú brány do sveta herectva. Zajtra sa začne môj vysnívaný život.”
Kim ju poriadne objala a opäť sa posadili na posteľ.
„Pôjdeme do baru?”
„A čo keby sme ostali tu? Trávili sme tu množstvo času počas strednej.”
Bol to ako náš bunker. Naša tajná úschovňa pred svetom. Tam sme boli neporaziteľný. Keď sme boli spolu, všetko bolo možné.
„Naozaj končíš s univerzitou?”
„Stačil mi na nej jeden rok štúdia, aby si ma niekto všimol. Okrem toho idem hneď po New Yorku do Mexika. Budem jazdiť na koni.” Rozplývala sa nad tým.
„Mali by sme ísť dolu za ostatnými.”
Schádzali sme dolu po schodoch a ocitli sa v útulnej obývačke. Sedeli tam všetci. Dokonca aj Mike. Sadla si si ku nemu a podal mi pohár vína.
„Toto je zrejme naše posledné stretnutie, na ktorom sme všetci.” Podotkla Andy a potom mi to došlo.
Už nikdy nebude my. Všetko sa zmení. Pôjdem na univerzitu a nikto ma nebude čakať pri skrinke. Nikto ma neobjíme a nikto sa na mňa neusmeje. Zas budem začínať od znova. Teda až na to, že tam bude so mnou Mike. Možno bola toto posledná chvíľa, keď sme sa videli všetci po kope. Posledná chvíľa, keď sme boli spolu ako za starých čias.
„Pamätáte si, ako sme da dali do kopy? V prvý deň sa baby do seba pustili a začali sa biť..” Zasmial sa Jack. „..a my ako správny muži sme ich od seba oddeľovali a ponúkli im drink na uzmiernenie. Bili ste sa kôli sukni. Nebolo to normálne..” Hovoril so smiechom, ale Mon ho buchla do ramena a on zvážnel.
„No ale samozrejme, že to bola naozaj vážna vec. Úplne som s vami súcitil.”
„A potom prišla Ap a boli sme kompletný. Prešla si testom.”
Spozornela som. O žiadnom teste som nevedela.
„Čože? Aký test?”
„Bola si múdra, krásna a mala si zmysel pre humor. Okrem toho si ignorovala tie vygumované bárbiny a dala si sa do reči s nami. A súhlasila si s nakupovaním s úplne neznámymi ľuďmi. Mohli sme ťa zabiť, ale ty si pokojne súhlasila.” Hovorila s úsmevom Kim a ja som si vydýchla.
„Bože a pamätáte si na začiatky v jedálni? Tak dlho trvalo, kým sme si vybojovali svoj stôl, ale stálo to za to a náš stôl bol stôl populárnych.”
Spomínali na zlaté stredoškolské časy akoby mali šesťdesiat a pritom sme len pred rokom zmaturovali. Ten čas ale letel. Spomínali ešte dlho a vymieňali si zážitky z univerzity. Všetkým sa darilo a všetci boli šťastný a spokojný.
