Nasadla som do auta a naštartovala ho. Cez slzy som takmer nič nevidela. Bola som rozzúrená, nahnevaná a cítila som nenávisť. V tej chvíli som nenávidela otca a samú seba. Nevedela som, čo mám robiť, ale vedela som, že sa musím dostať do nemocnice. Do New Yorskej nemocnice. Vycúvala som z dvora a vyšla na cestu. Utierala som si slzy a snažila sa dýchať, ale nešlo to. Trúbilo na mňa auto. Potom som si všimla v spätnom zrkadle, že na mňa bliká. Bol to čierny džíp. Áno, bol to Peyton. Nemala som však v pláne zastať. Išla som stoosemdesiatkou a stále som pridávala na rýchlosti. Peyton ma však predbehol a brzdil. Zabraňoval mi, aby som ho predbehla či pridala. Bola som rozzúrená. Nikdy som sa tak hrozne necítila. Bola som na úplnom dne. Peyton odbočoval na krajnicu a ja som urobila to isté. Nevystúpila som však z auta. Sedela som v ňom a ruky som mala na volante. Peyton vystúpil z auta a mieril ku mne. Bol vážny, ale keď ma videl, zľakol sa. Otvoril dvere na mojej strane.
„Si normálna!? Chceš sa zabiť? Ideš dvestopäťdesiat za mestom a môžeš dostať pokutu a môžeš prísť o vodičák! A nemáš ani pás! Si normálna Starsonová?! Čo sa stalo!” Kričal na mňa. „Si opitá!? Vystúp z auta!”
Ironicky som sa zasmiala. A to mi do smiechu ani nebolo. Mala som chuť niekoho zabiť.
Nahol sa cezo mňa a vytiahol kľúče zo zapaľovača.
„Hej! Vráť mi ich!”
Odstúpil od auta a ja som vystúpila. Zabuchla som dvere na aute a išla ku nemu.
„Vráť mi tie kľúče!” Cúval do zadu a o jeden krok by bol na ceste.
„Musíš sa upokojiť. Ublížil ti Mike? Urobil ti niečo?!”
Buchla som ho dlaňami do hrude a udierala som ho stále až som prešla na päste.
„Nenávidím ho. Nenávidím!” Zas som sa rozplakala.
Chytil ma za zápästie a nevládala som ho udrieť.
„Ideme domov Ap. Musíš sa upokojiť.” Hovoril kľudne.
„Daj mi tie kľúče!!” Bola som ako besná beštia, ktorej z ničoho nič preskočilo.
Siahol do vrecka a chytil ich do rúk. „Nasadaj do môjho auta.”
Nemohla som ísť domov. Musela som ísť za Katy. Chcela som si vziať kľúče, ale buchla som ho do ruky a kľúče vyhodil na cestu. Prešla som ku nim a vzala ich. Počula som trúbenie a Peytona ako kričal. Postavila som sa a všimla si kamión, ktorý sa na mňa rútil. Chcela som odísť, ale nešlo to. Stála som tam a ani nedýchala. Keď ma v tom Peyton odsotil na bok a obaja sme sa kotúľali dolu svahom až som narazila do stromu a Peyton rovno dopadol na mňa. Bolela ma noha. Peyton sa na mňa pozrel a čo najrýchlejšie sa postavil. Ja som urobila to isté, ale nedokázala som urobiť krok. Zrejme som mala pravú nohu narazenú. Aspoň som v to dúfala.
„Mala si sa uhnúť.”
„Nemohla som.” Povedala som potichu.
„Mohla si zomrieť.”
„Bolí ma členok. Neviem sa na ňu ani postaviť.”
Chytil ma za pás a kráčali hore. Prešli sme cez cestu a ja som si sadla na vlečku džípu. Zdvyhol mi nohu a pozrel sa mi na nohu. Chytil mi členok a ja som zakričala.
„Bolí to!!”
„Máš to zlomené. Ľutujem. Ideme do nemocnice.”
„Tam idem aj ja.” Presunul ma do prednej časti a zapol mi pás.
„Toto je pás. Používa sa pre bezpečnosť pasažierov a zachraňuje milióny životov ročne.”
Pousmiala som sa a zas sa mi po lícach kotúľali slzy.
„Všetko je tvoja vina. Kôli tebe mám zlomený členok.”
„Kôli mne?! Zachránil som ti život!”
„Tak to prestaň robiť! Prestaň mi ho zachraňovať!”
Naštartoval auto.
„Chcem ísť do New Yorku. Prosím.”
„Na to zabudni. Ideme do nemocnice.” Zahlásil, ale ja som hneď protestovala.
„Musím tam ísť. Je tam Katy.” Povedala som zlomene.
Peyton sa na mňa pozrel a vyrazil smerom na New York.
„Čo sa jej stalo.” Spýtal sa po dlhom čase a ja som nebola schopná odpovedať.
„Prepáč.”
„Za čo.”
„Že som ti pokazila nedeľu. Určite ste mali plány s Viki.”
„April ja..”
Pozrela som sa na neho a dala hlas na rádio.
„Túto pesničku mám rada. Páči sa mi.” Skočila som mu do reči.
„Aj mne. Táto pesnička išla v bistre, keď sme sa tam prvýkrát stretli.” Povedal a ja som sa na neho usmiala. „Čo noha.”
„Bolí. Práve sa skončila moja kariéra.” Povedala som a Peyton ma chytil za ruku.
„Pozvali ťa do postupujúceho kola?” Povedal šťastne, ale včas si dal do kopy situáciu a smutne dodla. „To mi je ľúto.”
„Aj tak by som tam nešla. V nemocnici leží Katy. Poslala mi list. Bol to je 198. list pre mňa. Písala mi listy a všetky mi pravdepodobne skrýva otec. Našťastie som včas išla pozrieť schránku. Kate dostala od súdu povolenie ma mať štyri roky počas strednej, lenže otec sa jej vyhrážal, že po polroku ma dostane späť a ona ma viac neuvidí. Páčil sa jej každý deň so mnou a dokonca sa zmenila k lepšiemu. Našla si priateľa a otvorila si vlastný masérsky salón. Prestala fajčiť a piť a začala sa o seba starať. Každým listom ma ku sebe pozývala aspoň na víkend či na jeden deň. Lenže ani na jeden nedostala spätnú väzbu a tak prestala dúfať. Kate bojuje s rakovinou a práve zomiera v New Yorskej nemocnici. Ona umiera a ja jej neviem pomôcť. Mala ma vždy rada a ja som si myslela, že ma nenávidí.” Rozplakala som sa.
Peyton zastal na benzínke a nahol sa ku mne.
„Všetko bude v poriaku. Neboj sa. Ona to zvládne. Je silná, pretože to je Starsonová.” Objala som ho a ďalej plakala.
Už len na to pomyslieť, že moja mama zomiera bolo hrozné. List písala včera a ja som dúfala, že stihnem jej niečo povedať. Vždy som túžila po mame, ktorá by ma ľúbila. Ja som takú mamu mala, lenže som si to neuvedomovala.
Bola som však nervózna a nevedela som ani, prečo mi otec nehovoril pravdu. Bála som sa, že ak vojdem do jej nemocničnej izby, Kate už nebude medzi živými. Bála som sa, že sa z nej stal anjel, ktorý netuší, že ju mám rada. V jednej chvílo som mohla prísť o svoju životnú šancu kariéry basketbalistky a zároveň som mohla prísť o ňu. V každom prípade by som prišla o všetko a mne by neostalo nič a nikto.
„Ak budeš pripravená, poviem ti pravdu o tvojom otcovi.”
Mohla byť moja situácia ešte horšia? Do kelu! Rob niečo Starsonová!
Ahojte :) Dúfam, že ste sa nestratili v deji a určite ste niečo takéto nečakali, ale nečakala som to ani ja :D :D :D
