Všetci v miestnosti zastali a obzerali sa okolo seba. Stáli sme v telocvični na parketách a boli úplne zničené. Práve sa zatrúbilo čo znamenalo, že sa skončil posledný polčas a tým pádom aj celá hra. Ja som však držala basketbalku v rukách a aj napriek tomu som ju namierila na kôš a hodila ju. Bol to nádherný a čistý kôš, ale pre nás už neplatný. Mala som aspoň srdce na správnom mieste pri pomyslení, že som dala posledný kôš. Lenže dnes nešlo o body a o víťazov. Dnes išlo o čosi viac. Bol piatok čo znamenalo, že sa na nás prišli pozrieť z Werferovej univerzity. Celý zápas si niečo zapisovali, pošuškávali a dokonca si to aj nahrávali. Bola som celá nedočkavá a zvedavá, pretože som netušila, kto sa dostane do ďalšieho kola. Toto bol posledný zápas, ktorý sa dnes odohral. Najskôr hrali chalani, ktorý mali až styri tími a napokon sme sa predviedli aj my. Len som netušila, či to bolo dostačujúce, aby sme ich presvedčili, že na to máme.
„Hrali ste dobre. Samozrejme, že tam bolo niekoľko chýb a mnoho vecí sa dá napraviť a musí sa trénovať viac. Viem vám však už teraz povedať, že sme tu našli postupujúcich a možno aj nádejných reprezentantov našej univerzity a možno aj svetových hráčov. Všetkým, ktorý dnes hrali a ktorý ste sa aj neuchádzali na univerzitu, pošleme aj vám list, či by ste mali šance a niektorých aj pozveme do postupujúceho kola. List vám príde do konca víkendu s našou odpoveďou a s ďalšími pokynmi.” Hovoril riaditeľ Werferovej univerzity a pomaly odchádzal preč.
Mala som čakať do nedele večera na list. Skôr by som sa zbláznila od nedočkavosti. A čo sa zbláznili? Prečo list? Nemohli rovno zavolať? Alebo nám to povedať tu? Zabilo by ich to? Pretože mňa zabije toto. Byť v neistote a byť nervózna celý víkend je pre mňa mučivé.
„Tak poď. Dáme si sprchu a vyrážame.” Ozvala sa ku mne Kim a ja som odkráčala do šatne.
Osprchovali sme sa rýchlo. Kus sme sedeli v osuške na lavičke, pretože sa nám nič nechcelo.
„Mám svalovku a tak ma bolí noha, pretože ma jedna blbaňa kopla do nohy.” Pozrela som sa na lýtko, na ktorom sa mi formovala nepekná fialová modrina.
„Na pláži ťa to prejde.” Usmiala sa na mňa Kim.
V poslednom čase sa usmievala stále a samozrejme, že vďaka Teovi. Chodili spolu a tvorili prekrásny párik. Mala som z nich radosť.
Zo skrinky som si vytiahla batoh, v ktorom som mala roztrhané svetlé kraťasy a čiernu športovú podprsenku. Vlasy som si učesala a nasadila si pilotky. Bola som spokojná so svojím imidžom, pretože vonka bolo najhorúcejšie peklo.
Nasadli sme do auta a vystúpili až na pláži. Konala sa na nej párty, ktorá mala patriť Hviezdnym kočkám a ja som bola jednou z nich. Na pláži však nebolo veľa ľudí, ale keď som si všimla Peytona s Johnom, hneď som mala po dobrej nálade.
„Bože, na čo som sa sem trepala. Ak bude mať John svoje blbé pripomienky a narážky, tak mu bez mihnutia oka jednu strelím.” Hovorila som nahnevane. Na druhej strane ma však ubíjal pohľad na Peytona.
„Ahoj zlatko.” Objal ma Mike a pobozkal ma.
„Och prišiel si.” Omotala som si ruky okolo jeho krku a jeho ruky pristáli na mojich bokoch.
„Len na skok. Toto je párty pre domácich a cudzinci tu majú vstup zakázaný. Chcel som ti len povedať, že si bola skvelá. Ideme oslavovať s chalanmi a potom sa po teba zastavím. Mali by ste tu byť okolo tretej nadránom. Mohli by sme zájsť ku mne a uvidíme ako sa to celé bude vyvíjať.” Pobozkal ma a ja som sa po chvíli odtiahla.
„Počkaj. Prečo sa vrátime okolo tretej? Z kadiaľ sa vrátime?” Naozaj som počula dobre?
„Už musím ísť poklad.” Pobozkal ma a mňa odtiahla Kim.
Kráčali sme ku oceánu kde stáli oni dvaja.
„Meškáte.” Povedal John svojim typickým tónom. „Ideme na loď.”
A v tej chvíli sa mi zastavilo srdce. Nechcela som ísť na loď.
„Ja nikam nejdem. Určite nepôjdem na blbú loď, keď...”
„Pýtal som sa na tvoj názor?!”
Poriadne som sa nadýchla a mala v pláne mu vynadať, ale predbehol ma Peyton.
„Ak nechce ísť,nech nejde.”
John sa hral, že nikto nič nepovedal a pokračoval vo svojom.
„Vyberte si, s kým chcete ísť až na loď.”
Samozrejme, že kotvila dosť ďaleko a my sme mali k dispozícíi dva skútre. Mala som však strach a zlé tušenie.
„Tak dobre, Starsonová ideme?” Ozval sa John a ukázal na skúter.
„Zabudni na ňu. Ide so mnou.” Potiahol skúter viac ku brehu a ja som si sadla.
„Dnes sa mu vyhýbaj.” Povedal Peyton nasadajúc predo mňa a ja som sa ho chytila.
Neišli sme rýchlo za čo som mu bola vďačná, pretože by som sa určite utopila. Zastavil pri obrovskej lodi a ja som sa modlila, aby to nebola tá loď, ale moje modlitby nestačili, pretože to bola loď, na ktorej som sa mala zabávať.
To určite. Pomyslela som si.
Peyton vyšiel po rebríku ako prvý a ja som vylizela za ním. Jeden chalan zliezol dolu a skúter odniesol na breh. Zrejme to bol jeden z Johnovych verných poskokov. Ocitla som sa na luxusnej a obrovskej lodi, na ktorej mohlo byť aj sto ľudí.
„Chceš niečo na pitie?” Spýtala sa ma Bárbi.
Bolo mi jasné, že každý bol takmer opitý a niektorý mali k tomu blízko.
„Nie.” Nemohla som piť. Mala som totiž strach z Johna. Bola som v pasci levovej a ak by som sa opila, Johnovi by to vyhovovalo a ešte by som mu dopomohla, aby sa dostal ku mne.
Sadla som si ku dievčatám na zadnú časť lode a bola som presne v strede. Bolo to napokon fajn. Smiali sme sa i keď som bola jedinou triezvou, ale mne to vyhovovalo. Mala som aspoň nadhľad nad okolím. Sedelo tam ešte zopár ľudí zo školy. Tiež to boli basketbalisti.
„Hej Starsonová, máš ísť do vnútra. Čaká ťa tam John.” Povedal mi jeden chalan podvečer.
„Na čo. Nech ide sem.”
„Nebudem sa opakovať. Choď tam.”
Postavila som sa, ale nemala som v pláne ísť dovnútra. Čakala som ho na bočnej strane. Keď prišiel, nebol celkom nadšený, že som nepočúvla rozkaz.
„Prečo nerobíš to, čo máš? Stále si sa nepoučila?” Postavil sa vedľa mňa a pozrel sa na oceán. Ja som urobila to isté.
„O čo ti ide.”
„Nepiješ. Na každej párty sa pije a hlavne na tej mojej.”
„To naozaj? Vadí ti len toto. Mne vadí to, že tu nemohol byť Mike, ale Tea som si tu všimla.”
Bola mi už kus zima, pretože som nemala žiadne trička. Myslela som si, že ideme len na pláž. Trocha som sa nudila a počúvať Johna nebolo to, po čom som túžila.
„Ja viem. Mike by tu len zavadzal.”
„Zavadzal?”
Bol kus pripitý, ale vedel čo sa okolo neho deje.
„Nemohol by som urobiť to, čo chcem.”
Nahol sa ku mne a takmer ma pobozkal, ale stihla som sa odtiahnuť a cúvnuť.
„Daj si pohov.” Povedala som kráčajúc preč, ale chytil ma za ruku a ťahal ku sebe.
„Pusti ma! Počuješ!” Kričala som na neho a on mi dal facku.
Bola to dosť silná facka, pretože som vypadla cez palubu a spadla do oceána. Ako to viem? Zacítila som strašne ľadovú vodu. Nevedela som sa nadýchnuť a ani vyplávať na povrch. Bála som sa, že toto je môj koniec. Bála som sa smrti. Videla som však svetlo. Bolo také svetlo modré a postupne šlo až do čiernej. Počula som tlkot svojho srdca, ktoré stále spomaľovalo až spomalilo úplne.
