Len som si vykračovala po ulici a ponáhľala sa. Mierila som totiž do baru. Našťastie som nemala službu, ale mala som tam ísť kôli Weidovi. Sľúbila som mu, že sa na neho pôjdem pozrieť. Lenže do cesty mi niečo vošlo. Skôr niekto. Zbadala som jeho.
Na sebe mal hnedú mikinu. V ušiach mal slúchadká a na očiach tmavé slnečné okuliare. Vedela som, že je to on, ale on si ma zrejme nevšimol. Len sme okolo seba prešli ako dvaja neznámy ľudia. Trochu ma to sklamalo. Trochu viac než malo.
„Starsonová?” Zakričal mi a ja som sa s úsmevom otočila.
„Ahoj.” Zakývala som mu a on mieril ku mne.
V ušiach už nemal slúchadká. Priblížil sa ku mne a objal ma.
„Pane Bože, Ap. Ako sa máš? Bože taký som rád, že ťa vidím.”
Zrejme sa poteši, že ma uvidel a mňa to tešilo. Na tvári sa mu objavil úsmev. Ten krásne neodolateľný úsmev, ktorý nie jedno srdce získal.
„Ja no..ty sa pochváľ. Čo tu robíš?”
Vidieť sa s Peytonom bolo niečo neopísateľné. Bolo to neočakávané a také zvláštne. No prekrásne zvláštne.
„Nechceš ísť na kávu? Alebo drink? Kľudne sa môžeme porozprávať ak máš čas.”
Prikyvovala som a nasledovala ho. Bol odo mňa o trošičku vyšší než bol pred tým. Dokonca sa zmenil aj výzorovo. Vyzeral tak mužsky a dospelo. Chcela som si vychutnať jeho prítomnosť.
„Takže si prišiel naspäť.” Povedala som keď sme sa konečne posadili do podniku.
„Prišiel som len na víkend. Okrem toho máme zajtra rande. Ak si na to spomínaš?”
Takže prišiel len kôli mne?
A pamätal si na naše dávno dohodnuté rande. Malo to niečo znamenať?
„Spomínam si na všetko. Ako sa ti darí.”
Kto by zabudol na dohodu? Kto by zabudol na čas strávený s ním? Nikdy by som na to nezabudla rovnako ako by som nikdy nezabudla na neho.
„Fajn. Chodíme na medzinárodné súťaže a pretekáme. Občas plávanie, potápanie či surfovanie.”
Vyzeral šťastne. Mal aj právo byť šťastným. Robil všetko čo ho bavilo a to čo vždy chcel.
„V tom prípade ti gratulujem.” Usmiala som sa.
„A čo ty? Čo robíš v San Francisku?”
On o tom nevedel? Nepovedali mu to?
„Bola som v New Yorku lenže Kate pred mesiacom zomrela a tak som sa sem vrátila.”
Spomínala som na ňu v dobrom. Bola to predsa moja mama.
„Och Bože Ap, je mi to ľúto. Keby som bol o tom vedel, prišiel by som na pohreb.”
„To je v poriadku.” Usmiala som sa a napravila si vlasy.
„Takže si opäť tu. Bývaš u otca?”
„Tebe o ničom nepovedali?”
Tváril sa šokovane. „Čo mi mali povedať?”
„Bývam u Weida a pracujem v bare. No a idem na univerzitu a chodím s Mikom.”
Bola to pravda. Prijali ma na univerzitu. Po mesiaci každodennej driny som zas pochopila, prečo som hrala basketbal. Mike sa za mňa prihovoril na univerzite. Síce neviem čo im povedal, ale muselo to byť niečo dostačujúce na to, aby ma prijali okamžite. Znamenalo to, že od októbra sa začínal môj, teda náš vysokoškolský , univerzitný život. Začínala sa naša spoločná budúcnosť.
„Ako ste sa dali do kopy?”
„Chodíme spolu od nového roka.”
Chvíľu mlčal a potom prehovoril.
„Takže ste sa stretávali? My dvaja sme sa totiž dohodli.”
„Och naozaj? O čom?”
„Že obaja budeme mať u teba rovnakú šancu ak si dáme pauzu, ale jemu prišlo vhod, že som nebol na blízku.”
Takže mal ešte o mňa záujem?
„A čo by to zmenilo?”
„Možno by si bola moja.”
Rozbúšilo sa mi srdce. Decká ma pred ním zatajovali náročky. Chceli, aby som bola konečne rozhodnutá.
„O čom to rozprávaš?”
„Prajem vám peknú budúcnosť. Uži si univerzitu. Človek tam príde na iné myšlienky a univerzita mu dá iný pohľad na svet. Som rád, že si sa rozhodla na ňu ísť.” Nehovoril to nahnevane či naduto.
„Ďakujem Peyton.” Usmiala som sa na neho a on na mňa.
„Nechceš sa ísť prejsť?”
Obaja sme vstali a vyšli do tmavého večera.
„Naozaj si s ním šťastná?” Spýtal sa po čase.
„Je to neuveriteľné, ale áno. Znova sme hrali spolu basket a trávili sme spolu množstvo času. Cítila som sa ako mladá pätnástka, ktorá sa do neho opäť tak bláznivo zamilovala.”
Bolo krásne milovať ak bolo koho, no ešte krajšie bolo, ak miloval aj ten vás. A v našom prípade to tak bolo.
„Cítiš ku mne ešte niečo?”
Tá otázka ma poriadne zaskočila. Ani som nevedela ako odpovedať, pretože som nevedela čo cítim.
„Áno. Teba Peyton stále milujem.” Lenže milujem aj Mika.
„To som rád, pretože ja ťa tiež milujem Starsonová.”
Zasmiala som sa a objala ho.
„Nikdy som neľutoval chvíľu, keď som ti navrhol dohodu.”
„Nikdy som neľutovala chvíľu, keď som s dohodou súhlasila.”
Usmial sa na mňa a dal mi pusu na čelo.
„Ak ti Mike ublíži tak ho zabijem.”
„Mike je fantastický chalan a skutočne ma miluje.”
„Ja som ťa tiež skutočne miloval.”
„Och. Nehovor.”
„Zamiloval som sa do teba od chvíle, čo som zistil, že si perfektná.”
On na mňa povedal, že som perfektná? Naozaj to povedal?
„Nikdy si mi nepovedal, že som perfektná, tak prečo až teraz?”
„Pretože si to vedela. Každý vedel, žd April Starsonová je perfektná baba. A keď si chcela, aby som to o tebe povedal, tak som ti to chcel povedať na maturáku, ale akosi sa zamiešali karty a j..”
On počas strednej myslel na našu spoločnú budúcnosť. Naozaj nám naša absurdná dohoda prerástla cez hlavu, že sme obaja dohode prepadli.
„Možno to tak malo byť. Možno nie som perfektná pre teba, ale tam niekde čaká na teba perfektná baba, ktorú si zaslúžiš.”
„To dúfam, pretože ak nie, tak si ťa budem musieť ukradnúť.”
Zasmiala som sa. Cítila som sa s ním naozaj dobre. Lenže on bol pre mňa zakázaný a napriek tomu som vedela, že Mike je jediný chalan, ktorému patrí moje srdce.
Dnes je to kus kratšia kapitola, ale snáď nevadí💋💋💜😍😊💋
Okrem toho mám pre vás jednu správičku. Pre niekoho dobrú a pre niekoho zlú... Táto story sa už končí😊😍💋😇💜💜
