„Pôjdeš po škole s nami na nákupy?”
Pozrela som sa na Andy, či to myslí vážne.
„Máš pravdu. Poď s nami a bude zábava.” Povedalo jedno dievča.
Súhlasila som. Tá otázka znamenala, že ma medzi seba vzali.
„Tak fajn. Otázky na April sa skončili. Prechádzajte sa a keď zazvoní, pôjdete do triedy a nie na parkovisko.”
Všetci sa roztrúsili po pozemku školy a ja som sa na chvíľu ocitla sama. Nikoho som nevidela a po pravde som nikoho ani netúžila vidieť. Lenže po chvíli sa ku mne hrnula skupinka dievčat a medzi nimi bola aj Andy.
„Tak nás s babami napadlo, že by bolo fajn, ak by si prišla na zajtrajšiu párty. Bude v utorok čo je somarina, ale bude to zábava. Navyše sa nemusíme opiť či strápniť hneď. Bude to celkom fajn. Aspoň by si spoznala ľudí zo školy a ver mi, oni by chceli spoznať teba.”
Ich spriateľnenie ma dosť prekvapilo.
„Toto je Mon, naša kráľovná triedy. Všetci chalani sú z nej na mäkko. Je roztlieskavačka, ale nie kapitánka. Nemieni na seba pútať väčšiu pozornosť ako ju už má.”
Pozrela som sa na dotyčnú osobu. Bola to typická vysmiata blondýnka s čiernymi očami. Mala ich tmavé ako noc, ale tajomné. Bola kus nižšia a chudšia odo mňa.
„Bárbi je ako Bárbina..” Zasmiali sa. „..chce byť modelkou a všetko pre to robí. Je atlétka a robí gymnastiku. Je blázon do hudby a cestovania.”
Mala krásne ryšavé kučeravé vlasy a pery mala narúžované bordovým rúžom. Bolo to super.
„Kim hrá basket a nakupuje ako zmyslov zbavená. Jej otecko je politik, takže si to môže dovoliť. Hrá na gitare..profesionálne.”
Aspoň som poznala jednu babu z basketbalu. Mala krátke vlasy do strihu mikáda. Mala ich hnedé. Na obočí mala pírsing a na krku tetovanie. Bolo to kúlové.
„A máme tu poslednú členku našej top skupiny. Volá sa Samatha, ale hovoríme jej Sam. Hrá volleybal a po škole robí sexi plavčíčku. Pamela Anderson by sa mohla po zem prepadnúť, pretože Sam je od nej stokrát krajšia a priťahuje toľkú pozornosť.”
Sam vyzerala najzlatšie a pripadala tak..inak. Možno aj preto, že vlasy mala fialové a na prstoch mala množstvo prsteňov.
Všetky boli iné a rozlišné, lenže všetky spájala krása. Ako vonkajšia tak aj vnútorná. Nepripadali namysleno či ako primadony. Pripadali ako normálne tínedžerky, ktoré majú svoje sny.
„No a ja hrám basket a snažím sa vybojovať právo na zdravú stravu v školskej jedálne. Teraz si na rade ty.”
Zneistela som. Čo som mala povedať?
„Mám sedemnásť a hrám basketbal. Nemám súrodencov a ani domáce zviera. Rada nakupujem a rada počúvam hudbu a..” Bolo to nudné a klišé.
„Máš chalana? Mon ich strieda ako ponožky.”
Mon do nej drgla a Andy sa usmiala. Ja som sa pousmiala.
„Takže máš. Hovor. Aký je.”
„Mala som chalana v New Yorku a po pol roku sme sa rozišli.”
V očiach som mala slzy a hlas sa mi zlomil. Nechcela som plakať.
„Dal ti kopačky? Hajzel.”
Všimla som si, že Sam to vzalo. Všetky sa na mňa dívali z ľútosťou.
„Bolo to vzájomné. Musela som sa sem vrátiť. Vzťah na diaľku by nefungoval.” Usmiala som sa a po líci mi tiekla slza.
