~15. kapitola~

3.9K 227 1
                                    

„April Starsonová?”

„Stačí April.”

Dívala som sa na neho. Dívala som sa na jeho hnedé vlasy, ktoré mal v modernom strihu. Pozrela som sa na jeho sivé oči, v ktorých som nič nevidela. Zaujali ma však jeho plné pery, ktoré sa na mňa usmievali. Sedel za stolom pri okne a očividne na mňa čakal.

Posadila som sa na stoličku a vyzliekla si bundu. V tom bistre som ešte nebola. Bolo dosť ďaleko a nebolo ničím známe.

„Som Peyton Conor a som kapi..”

Mal celkom príjemný hlas, ale musela som ho prerušiť. Nechcela som počúvať samé zbytočné veci. Nemala som čas a nechcela som.

„K veci.”

„Potrebujem tvoju pomoc. Som kapitán a podľa blbých pravidiel musím mať dievča. Lenže nemám čas na dievča. Nemám čas sa jej venovať, kupovať jej kvety či drahé šperky. Nemám chuť ju voziť do kina a sledovať s ňou nudné romantické trápne filmy. Nechcem s ňou chodiť na večere len preto, aby zjedla zelené listy a vypila pohár vody. Nechcem jej hovoriť tie hlúpe rečičky ako ju milujem a ako je pre mňa jediná. Potrebujem ťa, aby si predstierala, že si moje dievča. Budeme náš kvázi vzťah predstierať len v škole.”

„Prečo by som to mala robiť?”

„Pretože si ťa môže vybrať niekto iný kto bude očakávať skutočný vzťah. Máš na výber. Tvoje meno bolo desiate najčastejšie spomínané z dvanástich.”

Sladko sa na mňa usmial a čakal na moju reakciu.

„Samozrejme, že si to môžeš rozmyslieť do zajtrajška. Dáme si horúcu čokoládu?”

Nervózne som prikývla a on nám objednal. Mlčky sme čakali a čakali. Sem tam sme sa na seba pozreli a on mi zakaždým venoval úsmev.

„Vždy pozývaš dievča na horúcu čokoládu?”

Chcela som niečo povedať, ale nevedela som čo a nič iné ma nenapadlo.

„V lete zvyčajne na drink.”

Prikývla som. Veď kto by kupoval v lete horúcu čokoládu.

„Si tu nová, že? Ako bolo v New Yorku.”

„Nechcem o tom hovoriť.”

„Chápem, prepáč.”

„Ja len, nie som schopná hovoriť o niektorých veciach. Nechcem myslieť na to, čo sa stalo.”

Položili pred nás dva poháre horúcej čokolády. Chvíľu sme mlčali a potom sa ma zas niečo opýtal.

„Hráš basketbal, že?”

Neisto som prikývla.

„Dúfam, že ma vezmú do tímu. Som tu asi druhý deň a telocvik som ešte nemala.”

„Pokiaľ viem, tak si v tíme. Hovorilo sa to na párty a vie to každý.”

„Zaujímavé. Ani ma nevideli hrať a už som v tíme.”

Bola som rada, ale chcela som, aby vedeli, že som dobrá a preto ma vzali ku sebe.

„Zajtra je prvé tri hodiny telocvik, u prvákov. Tréner basketbalu je dosť tvrdý a prísny. Zvládneš to.”

„Je fajné.”

Povedala som po prvom odpití. Snažila som sa sústrediť na niečo iné, ale vedela som, že ma pozoruje.

Vzala som servítku a z tašky si vybrala pero.

„Čo robíš.”

„Píšem dohodu.”

Ahoj Starsonová...  Where stories live. Discover now