„Tri. Dva. Jedna..” Niekto odratúval a všetci sa na nás dívali.
Pevne sme sa s Peytonom objímali. Mala som pocit bezpečia. Pocit, že sa mi s ním nemôže nič stať. Trocha sme sa naklonili až som necítila zem pod nohami. Padali sme. Padali sme do neznáma. Celý čas sme kričali. Zvládli to baby, zvládnem to aj ja. Lenže aj s nimi šli chalani. Zahrali sa na machrov. Zahrali sa na veľkých bratov, ktorý ochraňujú svoje sestry. Padali sme dlho, ale ani na chvíľu som sa nepustila Peytona. A potom to prišlo. Ponorili sme sa do vody. Boli sme v nej možno päť sekúnd, ale stálo to za to. Vynorili sme sa a hompájali na lane. Smiali sme sa. Prežili sme.
„Dali sme to!!!” Zakričal Peyton a ja som mala pocit, že som ohluchla úplne.
Z hora sa ozval potlesk a my sme sa zasmiali ešte viac. Tak povediac ma trocha začala bolieť hlava, ako som tam tak visela. Visela som ako netopier.
„Teraz by mal jeden z vás odpojiť lano od vás. Je to jednoduché!” Kričal niekto z hora.
Veľmi som to nepočula, ale po chvíli som si to poskladala a dostala súvislú vetu.
„Znamená to, že spadnem do vody?” Spanikárila som. Nebol to dobrý nápad.
„Poriadne sa nadýchni a nezabudni, že som tu s tebou.”
Blížil sa ku nám čln. Peyton sa natiahol a odpojil nám. Padala som asi päť metrov do vody, až som sa ponorila a čo najrýchlejšie sa pokúšala vynoriť. Bol to taký zlý nápad, akoby si ryba zmyslela, že vypije celý oceán. Bláznivé a nemožné zároveň. Vytiahol ma až Peyton. Poriadne som sa nadýchla a vykašliavala vodu.
„Si v poriadku?”
„Bol to zlý nápad. Ale stálo to za to.” Zasmiala som sa.
Konečne pri nás zastal čln a ľudia na ňom ma naň vytiahli. Bola som v bezpečí. Našťastie. Sadla som si a hneď si sadol vedľa aj Peyton.
„Ten bozk ma mrzí. Ja.. Ja som..”
„Ja viem. Ďakujem, že si ma vytiahol z vody. V podstate si ma zachránil.”
„Zachránim ťa aj nabudúce.” Povedal a ďalej sme len mlčali.
Bolo medzi nami napätie a ja som nevedela prečo. Bolo medzi nami niečo, čo sme nechceli rozoberať a nechceli sme o tom rozprávať.
Vyšli sme z člna a vyšliapali sa po schodoch na dialnicu. Preliezli sme plot a zastali pri ostatných.
„Bol to úžasný skok! Ja neverím, že sme to urobili!” Smiala sa Sam. „Dokázali sme to!” Bola z toho nadšená. Všetky sme boli nadšené a právom.
Pozrela som sa na Peytona a objala ho.
„Bolo to skvelé.”
Len sa usmial a díval sa na Viki. Zrejme som ho nemala objať kedže chodil s Viki a nie so mnou. I keď so mnou to len predstieral a ju skutočne miloval.
„Prepáč ja...nemyslela som.” Bola to blbá výhovorka. A absurdná.
„Takže, vrátime sa ku škole a ty zvezieš Viki do bistra a mňa tam zvezie Mike.” Usmiala som sa a hneď ma ku sebe stiahli baby.
„Ideme do autobusu.”
„Áno, ale náš je oproti.”
„Ale v tomto sedia sexi chalani.” Povedala s úsmevom Bárbi a nastupovala ako prvá.
V predných radoch sedeli baby a všetky na nás zazerali a niečo si pošuškávali. Zrejme nás preklínali, ale mne to bolo úplne jedno. Bárbi si ako kráľovná sadla do päťky na jedného vysmiateho chalana. Ja som sa našťastie šupla na sedadlo ku Mikovi, ktorý ma ku sebe stiahol.
