„Kde leží Kate Starsonová?” Boli sme na desiatom poschodí, na ktorom sa liečili ľudia s rakovinou. Opierala som sa o recepčný pult a dívala sa na sestričku.
„Ste jej príbuzná?” Nebola práve najmilšia.
„Som jej dcéra.” Bola som netrpezlivá.
„Musíte počkať.” Povedala ako nič a zas sa pozrela do svojich papierov.
„Nehovorte mi, že mám čakať! Prišla som až zo San Franciska a moja mama umiera! Chcem ju vidieť!” Neovládla som sa. Nakláňala som sa nad pultom a kričala.
Peyton si ma však stiahol ku sebe. „April, upokoj sa.” Šepkal mi a išiel ma posadiť na najbližšiu stoličku. Niečo povedal sestričke a vrátil sa ku mne. Čupol si na zem a díval sa na mňa.
„Je polnoc a nebolo by dobré, ak by ju zobudili. Dnes mala chemoterapiu a zajtra ráno má ožiarovanie. Na blízku je hotel a mohli by sme tam ísť a pospať si.” Bol unavený. Ja som bola tiež, ale nechcela som odísť.
„Ja nechcem odísť.” Povedala som. Nemohla som veľmi hovoriť, pretože som mala pocit, že za chvíľu sa rozplačem.
„April musíme. Vyspíme sa a hneď ráno tu prídeme.” Hovoril kľudným hlasom.
Postavila som sa a pomaly cupkala pri ňom. Išli sme o poschodia nižšie až ku doktorovi.
„Stalo sa niečo vážne? O pár minút ma príde vystriedať kolega.” Hovoril muž v bielom plášti.
„Moja priateľka má asi zlomený členok.”
Pri slove priateľka ma zohrialo pri srdci.
„Tak dobre. Pozrieme sa na to.”
Sadla som si na vysokú stoličku a doktor sa mi pozeral na nohu.
„Máte to len mierne narazené. Ak by to bolo o kúsok viac, bolo by to zlomené. Dám vám na to obklad a o nejaký čas zájdite za svojim doktorom, aby sa vám na to pozrel. Taktiež poprosím o vašu zdravotnú kartu.”
„Ja.. Zabudla som si peňaženku s dokladmi.” Hovorila som a panikárila. Nemala som pri sebe nič. „Prišla som narýchlo, pretože..” Po líci mi tiekla slza. Bola som už na dne.
„V poriadku.”
Keď mi dorobil obklad na nohu, vypísal mi recept.
„Lieky na upokojenie. Dvakrát denne a bude vám lepšie. Lekáreň je v neďalekom hotely a majú otvorené aj cez noc. Zavolám tam a zarezervujem vám izbu. Musíte sa vyspať.” Hovoril mi a recept podal Peytonovi.
Odišli sme do hotela a ja som okamžite zaspala. Peyton bol v lekárni po tabletky, ktoré som nepotrebovala, pretože som nebola cvok hodný na psychiatru. Spala som až do ôsmej kedy ma zobudil on, pretože sa sprchoval. Vstala som a čakala ho. Bola som pripravená ísť do nemocnice za Kate.
„April, musíš sa najesť. Si celá bledá a včera si vôbec nejedla.”
„Prosím Peyton, musím ísť za ňou.” Cítila som sa hrozne. Bolelo ma hrdlo, hlava, mala som vyplakané oči a taktiež ma bolel členok, ale najviac ma bolelo srdce.
„Ja viem Ap. Musíš nazbierať silu.”
Aj tak som nejedla. Peyton si ma stisol ku sebe a išli sme do nemocnice. Keď som videla tú istú sestričku na recepcíi a keď sa ma zas spýtala či som jej príbuzná, myslela som si, že ju zabijem.
„Môžete tam ísť. Je to izba číslo sedem. Nebuďte tam však dlho.”
Vadila mi Peytonova tesná prítomnosť pri mne. Prekážalo mi, že mi tak ochotne pomáhal, ale nebol mojím priateľom. Potrebovala som barle. Nemohla som dopustiť, aby sme medzi sebou nemali ani milimeter vzduchu.
Vošli sme do izby a všimla som si ju. Spala na posteli. Bola popripájaná k rôznym prístrojom s hadičkami. Bolo mi jej ľúto. Bola vychudnutá a taká bledá. Posadila som sa na stoličku tesne pri jej posteli.
„Môžem byť s ňou sama?”
„Och jasné.” Povedal a hneď opustil izbu.
Chytila som ju za ruku a dúfala, že sa zobudí.
„Ahoj, mami. To som ja April.” Po líci mi tiekli slzy a ja som ich nedokázala zadržať.
Nevedela som, čo jej mám povedať. Nepoznala som ju. Ako malej mi kupovala sladkosti zatiaľ čo otec bol zásadne za zdravú stravu. Chodievali sme spolu do zábavných parkov zatiaľ čo otec bol proti. Chcela, aby som si život užívala. Vtedy to bola zábava, lenže stále odchádzala a ja som sa učila žiť s pocitom, že nemám mamu.
„April, musíme ísť. Príde sem doktor a skontroluje ju.” Prišiel asi po hodine Peyton a vzal ma ku sebe.
„Chcem barle.” Povedala som nie nadšene, ale pochopil. Po chvíli som hopkala s barlami. Nebolo to najpohodlnejšie, ale ušlo to.
„Ideme do hotela a naješ sa.” Povedal rozhodne a mierili sme tam.
Sadli sme si do bufetu a pili kávu.
„Naozaj ťa neprinútim, aby si niečo zjedla? Ap, chceš zomrieť?”
„V poslednom čase sa mi v tom darí úspešne.”
„Volala mi Kim. Postúpila aj s Andy do ďalšieho kola. Pýtali sa na teba. Povedal som im, že neviem kde si. Nebolo by to vhodné, kedže chodíš s Mikom.”
„A ty s Viki.”
„Presne.” Nepovedal to nadšene.
„Čo na ňu hovoríš?”
„Pýtaš sa ma na názor na dievča, ktoré miluješ?”
Rukou si prehrabol vlasy.
„Plánujem jej dať košom. Nič o mne nevie a jediná vec, ktorú máme spoločnú je plávanie. Okrem toho som si uvedomil, že ju nemilujem. Ja ani neviem čo som ku nej cítil. Možno mi len vyhovovala, pretože ju bavilo surfovanie a potápanie a ..možno som si potreboval uvedomiť, že ťa mám viac než rád. Miloval som ťa od chvíle, keď si vošla do bistra. Bola si taká nervózna, ale chcela si pôsobiť rozhodne a sebaisto. Bola si rozkošná. Nemal som v pláne sa do teba zamilovať, ale zakaždým, keď si sa zasmiala, či povedala nejakú absurdnú vec, ktorá nedávala zmysel, ale stála si si za tým. Alebo keď si bola rozhodnutá, že urobíš čokoľvek, aby si dokázala ľuďom, že byť krásna neznamená byť bez mozgu... Zakaždým si mi dala dôvod sa do teba zamilovať, ale akosi som to nebral do úvahy. Bral som ako samozrejmosť tvoju prítomnosť pri mne, lenže potom prišiel Mike a ja som začal žiarliť. Začal som si uvedomovať, že nie som jediný, ktorý ťa miluje.”
Bolo to príliš dokonalé na môj život.
„Zvláštne, pretože Viki povedala, že išlo o stávku.”
„Viki je zákerná suka. Nešlo o stávku. Pre kapitánov tímov bolo podľa dohody dohodnuté, že si musia vybrať študentku. Ocitla si sa medzi nádejnými adeptkami. Mal o teba záujem John a ten pretiahne všetko čo dýcha. Ak by si ťa vybral on, vzťah by ste nepredstierali. Chcel som ťa, pretože si zavítala na našu školu ako hviezda a mal som pocit, že si baba, ktorá si žiada pozornosť, ale zistil som, že to tak nie je. No a vtedy som sa do teba akosi buchol.” Chytil ma za ruku, ale ja som ju odtiahla.
„Mal by si niečo vedieť Peyton. Ja a Mike..my..no ja..som zasnúbená.”
Chcem sa vám poďakovať za neuveriteľných 2k čítaní a 126 vote. Naozaj vám patrí jedno veľké ĎAKUJEM :) Robíte mi obrovskú radosť <3
