Zvonil zvonček. Akurát som si rúžovala pery. Rozbehla som sa po bielej dlažbe po schodisku dolu a snažila sa ich otvoriť rýchlejšie než otec. Podarilo sa mi to.
„Tak nás napadlo, že po teba prídeme a pôjdeme tam spolu.” Usmievala sa na mňa Andy.
Vo dverách stáli všetky a usmievali sa na mňa. Všetky boli nalíčené bombasticky a ani jeden vlas nemali mimo kontroly.
„Dobre. Ešte si vezmem topánky a hneď som tu.”
Zavrela som dvere a bežala hore po čierne lodičky. Topánky na opätkoch som zbožňovala. Vzala som si jedny a po schodoch sa obúvala. Pred dverami som venovala posledný pohľad do blištiaceho sa zrkadla a spokojne sa usmiala. Videla som sebavedomé dievča pripravené na poriadnu zábavu. Mala som biele minišaty a na sebe niekoľko šperkov. Na krku mi viseli tri náhrdelníky a na ušiach som mala svoje veľké kruhy. Pravú ruku mi zdobili náramky. Pery som mala narúžované najčervenejším rúžom aký som doma našla a na očiach som mala maskaru a dokonca aj linku. Priam mi to božsky zvýrazňovalo modré oči. Vlasy som mala jemne kučeravé, pretože som mala vrkoče. Poriadne som si vydýchla.
„Toto si ty. Žiadne teplákové dievča s teniskami. Si dievča na úrovni.” Povedala som šeptom.
„Páni, vyzeráš na dvadsať. Si fakt dobrá. Ach..vieme prečo sme si ťa vybrali medzi nás.” Zachichotali sa a spolu sme mierili ku čiernmu porsche.
Bolo to Andyne auto, pretože šoférovala. Ja som si sadla ku nej a ostatné baby sedeli v zadu na hornej časti. Zapla sa hlasná hudba a všetky nahlas spievali.
„Dnes si to poriadne užijeme. Párty robí jeden štvrták u seba doma. Celé to organizuje. Zaplatíme dvadsať dolárov a sme dnu. Bude nám fajn. Dávaj si bacha na starších, pretože je jasné, že nebudú chýbať zdrogované pipenky či ..”
„Viem ako prebiehajú žúrky.” Skočila som jej do toho a vystúpila.
Všetky sme mali rovnaké šaty, len farbou sa líšili. Chceli sme dať o sebe vedieť. Aspoň tak to povedala Kim keď nám vyberala šaty. Vraj budeme zvodné, neodolateľné mrchy, ktoré pozve každý na panáka.
„Desať dolárov.” Povedal dosť nahlas chalan pri dverách.
V rukách držal peniaze. Do tváre som mu nevidela, pretože mal na sebe mikinu a cez hlavu kapucňu.
„Desať?” Začudovala sa Kim.
„Nezadané kočky majú zľavu. Chcete sa zapojiť do dnešnej súťaže? Vezmite si čísielko a ak vás zavolajú, tak sa zapojíte.”
Ukázal na krabičku s postrihanými číslami. Sam s Andy do seba drgli a vzali si čísielko. Napokon si ho vzala aj Bárbi. Otvorili nám dvere a ocitli sme sa vo vnútri.
„Nájdite chalanov a ja tu prevediem April.”
Ujala sa ma Bárbi a previedla ma po prízemí. Na poschodie sa dostanú ľudia, ktorých si vyberie chalan z domu, majiteľ.
„Zo staršími sa nebav a už vôbec nepi. Teda..len ak ťa nepozvú na panáka. Musíš ho prijať, pretože budeš tá nezdvorilá. Starším sa neodvráva a ani nenadáva. Ak sa tak stane, nestane trest.”
Boli to hrozné pravidlá. Myslela som si, že na párty sa baví každý s každým.
„Odkiaľ to všetko vieš.”
„Ako prváci sme tu museli prísť a zúčastniť sa rituálu. Museli sme prisahať a robiť nemožné úlohy, ktoré nás zosmiešili. Preto po škole chodíme sebavedome a tvárime sa ako mrchy. Nech sa dívajú na to, čo nikdy nebudú mať a nech baby túžia po tom aké nikdy nebudú.” Hovorila to zo zlomeným hlasom.
