29.kapitolu venujem VikuSske98, ktorá ma podporuje v písaní tejto story💜 a taktiež ďakujem všetkým vám, ktoré čítate túto story a ďakujem za každé jedno vote😘😚. Nesmierne si to vážim😃😊 a ešte raz ďakujem😍 Dnes má môj príbeh 1,01K a ja som neskutočne šťastná, že sa vám príbeh Ahoj Starsonová...páči😚💜 Vaša Nika2Smile ;)
Narúžovala som si pery a poslala si vzdušný bozk. Zaklipkala som mihalnicami a nasadila úsmev. Mala zom zapletený rybý chvost a na sebe som mala tyrkysové kraťasy a biele tielko. Na nohách som mala žabky. Vzala som si menšiu kabelku, v ktorej som mala nabitý mobil a peniaze.
„Idem do školy." Zakričala som spred dverí.
„O druhej si doma."
Tvárila som sa, že som to nepočula a zabuchla som dvere. Sadla som si do Peytonovho auta a zapla si pás.
„Ahoj. Dnes vyzeráš opäť famózne."
„Odkiaľ chodíš na tie výrazy?"
„Pri tebe ma napadá milióny slov, ale nie som schopný ich povedať, pretože ich povedať nechcem."
„Prečo?"
„Pretože to, že si prekrásne nádherná už vieš a tak isto aj vieš, že ťa mám rád."
Mala som zmiešané pocity. Raz hovoril o Viki ako o bohyni a inokedy mi lichotil. Jeden z nás nebol v pohode. Ale ja som to určite nebola.
„Ako ste sa včera bavili?" Chcela som nadviazať konverzáciu na niečo zmysluplné.
„Boli sme na pláži a učili surfovať baby. Bola to zábava a bolo fakt super. Len..len si tam chýbala."
Hovoril pravdu alebo si zo mňa strieľal?
Radšej som už len mlčala a vystúpila až pred školským žltým autobusom. Všimla som si dievčatá a Sam ma hneď objala. Potešilo ma to.
„Vedeli ste o tom, že sme v novinách?"
Ani jedna sa netvárila prekvapene či šokovane a mne to úplne stačilo.
„Noviny vyšli len včera a mysleli sme si, že o tom vieš. Aj si ich čítala?"
„Stačili mi fotky. Píše sa tam niečo hrozné?"
Všetky kývali hlavami na bok.
Nechcela som už na to myslieť a nechala som to tak. Radšej.
„Tak dobre. Na výlet sa ide o päť minút. Na nikoho nebudeme čakať." Hovoril riaditeľ.
Na výlet sa dostali najlepší piataci a bol tak nesmierne milý, že vzali aj nás. Okrem toho som bola presvedčená, že to bude nudné.
„Idem si kúpiť kávu do automatu. Dáte si?" Povedala som a vyťahovala si peňaženku.
„Dám si aj ja." Pristúpil ku mne Peyton.
Mierili sme spolu do školy a postavili sa pred veľkú čiernu bedňu. Bol to pán automat.
Vyťahovala som z peňaženky mince.
„Pozývam."
„Ja si kúpim kávu aj sama."
„Prečo ti nemôžem kúpiť kávu? Nechcem ti kúpiť auto." Drgol do mňa a zasmial sa.
„Tak dobre. Prečo kupuješ štyri kávy?"
„Jednu pre Marcusa, pretože mi nebude chlípať moju kávu a jedna je pre Viki."
„Viki ide s nami?"
Prikývol a podal mi jeden pohárik s horúcou tekutinou. Posatvil sa ku druhému automatu a kupoval lentilky a lupienky.
