~31. kapitola~

3.4K 214 0
                                    

„Chcem od vás viac. Máte pár dní na to, aby ste sa zlepšili, aby ste viac trénovali a aby ste to tam všetkým ukázali. Budete trénovať s chalanmi. Sú to vaši jediný normálny konkurenti. Zostavil som najlepší tím chalanov, v ktorom sa nachádza aj jeden jediný študent tejto školy, Weid. Vás Hviezdne krásky, nechávam po kope. Nebudem vás nadarmo ničiť, keď ste taká zohraná skupina.” Hovoril tréner a do vnútra prichádzali chalani.

Drgla do mňa Andy a ja som si všimla, že ani jeden z nich nemal na sebe tričko. Všimla som si medzi nimi aj Mike. Škeril sa a keď si všimol mňa tak sa usmial a ja som sa zasmiala.

„Myslíte si, že sa budeme vedieť sústrediť, keď ani jeden z nich nemá tričko?” Ozvala sa Kim.

Postavili sa priamo pred nás do pozoru a dívali sa na nás ako na bandu obyčajných hráčok.

„Ide mi o to. Všimol som si, že sa neviete sústrediť a preto máte pár dní na to, aby ste to napravili. Chalani budú mať rozcvičku a vy tréning. Dajte sa do práce.” Zapískal a tým sa to začalo.

„Čo robíš po škole, zlatko.” Pritisol si ma ku sebe Mike a ja som sa cítila šťastne.

„Idem s dievčatami do centra a potom budem večer sama. Urobím si večer pre seba.”

„Myslel som si, že by si mohla prísť do hotela. Mohli by sme sa zahrať.” Bozkával ma po krku a mňa to šteklilo.

„Dnes to nie je možné. Mám zaracha. Ale o tri mesiace to možné bude.” Zasmiala som sa a Mike ma pobozkal na pery.

Buchla som ho po chrbáte, pretože nás mohol hocikto vidieť a on ma pohryzol do spodnej pery. Zabolelo to.

„Prepáč, ale to ty si ma buchla.”
Dal mi pusu na líco.

„Dobre. Idem s babami preč a my dvaja sa vidíme zajtra.”

„Takže to mám čakať až do zajtrajšieho rána, kým uvidím svoje dievča?”

Prikývla som. Zajtra mal byť náš veľký deň. Deň, kedy som sa mohla na verejnosti držať s Mikom a mohli sme sa spolu bozkávať či zabávať sa. Zajtrajšok mal byť perfektným.

„Potrebujem ísť súrne na nákupy, pretože ma pozval jeden chalan na rande. Volá sa Toe a je plavec. Je vtipný, milý a sexi.” Hovorila Mon s úsmevom.

Priala som jej to. Všetky sme jej to priali a preto sme celé poobedie niečo hľadali pre ňu. Napokon sme ju presvedčili na tmavomodré šaty. Vyzerala rozkošne a romanticky.

„Zajtra vám dám vedieť o všetkom. Dúfam, že žiadne zajtra nebude a my sa zasekneme v čase a budeme spolu.. Bože. Keby ste videli ako medzi nami funguje chémia. Vždy som chcela prežívať lásku, akú má Ap s Peytonom a teraz to asi prišlo.” V očiach mala slzy a na tvári úsmev.

„Mon, snáď nebudeš plakať kôli chalanovi.” Pohladkala som ju po chrbte.

„Ja nechcem, ale keď on je tak perfektný.”

Všetci dokázali povedať na niekoho, koho majú radi, že je perfektný. Tak prečo to nedokázal povedať Peyton mne? Prečo? Možno som nebola tá, ktorú mal rád. Možno ma považoval za blbú stredoškoláčku, ktorá pristúpila na jeho dohodu.

„Mon sa zamilovala do chalana, ktorého ani nepozná. Ách Mon, za chvíľu tu asi praskneš šťastím.”

Všetky sme sa zasmiali a ona si odpila zo svojej ľadovej drti. Vraj ai musela schladiť mozog. Bola nesvoja, ale vyzerala tak šťastne.

„Večer ideme s chalanmi na drink. Rátame aj s tebou.” Pozreli sa na mňa.

„Stačí ak ma vyhodíte pred domom a chcem si urobiť večer pre seba. Okrem toho mám trojmesačné zaracha a dnes som mala byť doma o druhej. Zrejme to bude za dnešok ďalší mesiac, ale netúžim stráviť mladosť doma.”

„Tak dobre. Večer ti brnkneme a dáme vedieť novinky.”

Zviezli ma domov a ja som vystúpila. Vzala som si taštičku a vošla do domu.

„Meškáš!” Zakričal mi z pracovne otec.

„Ja viem!”

Vybehla som do svojej izby a napúšťala si vaňu vody. Potrebovala som si oddýchnuť a zrelaxovať. Zapla som si hudbu a vyzliekala sa. Vzala som si časopis a lahla si do vane. Bolo to príjemné. Čítala som rôzne články o tom, ako stretnúť toho správneho, ako vieme, že nás naozaj miluje a ako sa nezamilovať príliš. Lenže po dlhšom čase som počula, že mi otec búchal na dvere.

„Idem si niečo vybaviť do mesta! Prídem neskôr!”

„Dobre!” Zakričala som, aby ma počul a vtom ma to napadlo.

Vyšla som z vane a utierala sa. Otec nebol doma čo znamenalo, že som mohla ísť do hotela za Mikom. Mohla som ho prekvapiť. Obliekla som si rýchlo kraťasy a modrú košelu. Vlasy som si dala do copu a obula si sandále. Vyšla som z domu a prešla sa do centra odkiaľ som si stopla taxík a zviezla sa. Nebolo to ďaleko, ale nemala som veľa času. Prekĺznuť sa mi v hoteli cez recepciu bolo jednoduché, kedže sa tam premávalo množstvo študentov. Vyviezla som sa na poschodie a vystúpila z výťahu. Dúfala som, že tam bude. Chcela som zaklopať na dvere, ale všimla som si, že boli pootvorené. Vošla som dnu a šla do jeho izby odkiaľ som počula čudné a divné zvuky. Otvorila som dvere..teda, skôr sa dvere rozleteli. Všimla som si dievča, ktoré sedelo obkročmo na Mikovi a vášnivo sa bozkávali. Nevedela som čo robiť a preto som ich zabuchla a vychádzala z izby keď som začula kroky. Stála som vo výťahu a preklínala sa. Bola som hlúpa. Dvere výťahu sa takmer zatvorili keď tam niekto strčil ruku a zjavil sa predo mnou Mike. Zapínal si košeľu.

„Nechcela som rušiť.” Povedala som zatienene a nahnevane. Áno, bola som nahnevaná a právom.

„Ja..” Nevedel čo má povedať. Díval sa na mňa a nevedel ako to zahovoriť.

„Chcel si len toto?” Myslela som si, že sa rozplačem. V hrdle sa mi hromadila obrovská guča, ktorá sa zväčšovala.

„Je všetko v poriadku, miláčik?” Zakričalo z dverí dievča a dívalo sa netrpezlivo na Mika.

„Takže miláčik? Čo s ňou chodíš?” Povedala som ironicky.

Mlčal a to mi stačilo na jasnú odpoveď.

„Je to tvoja priateľka?! Tak je alebo nie je?!”

„Všetko je to úplne inak. Ja..”

Nechcela som počuť výhovorky, klamstvá a sľuby. Stlačila som gombík na výťahu a dvere sa zavreli úplne. Musela som si dať pár vecí dokopy. Mike mal priateľku a klamal mi, ale napriek tomu sme sa bozkávali. Nepochybujem o tom, že je sukničkár. Neviem prečo, ale musela som ísť za Peytonom. Potrebovala som ho vidieť a potrebovala som jeho objatie. Nastúpila som do taxíka a celý čas sa dívala von oknom. Premýšľala som nad jednou vecou...nad Mikom. Chcela som ho ešte vidieť? Chcela som ho vypočuť? Chcela som ešte s ním byť?

Prečo som mala pochybnosti?

Vystúpila som pred jeho domom a zazvonila na zvonček.

„Otvorené!!” Začula som a otvorila dvere.

Vošla som dnu a mierila ku schodom. Keď som si všimla Viki v bielej osuške. Dlhé vlasy mala rozpustené. Schádzala dolu po schodoch ku mne.

„Ahoj Viki, je tu Peyton? Mohla by som sa s ním porozprávať?”

„April, že? Porozprávajme sa ako ženy a dúfam, že sa pochopíme a obe budeme nadmieru spokojné.”

Pravdu povediac som nevedela o čo jej išlo. Dívala sa na mňa pohŕdavo a hovorila tak, aby nás nik nepočul.

Ahoj Starsonová...  Donde viven las historias. Descúbrelo ahora