Zvonil mi mobil. V kúpeľni som si umývala zuby. Pozrela som sa na display a videla, že mi volá otec. Vypláchla som si ústa a zdvyhla to.
„No." Povedala som rýchlo, pretože som sa ponáhľala.
Nestíhala som, pretože som zaspala. Nestávalo sa mi to často, ale včera som popratala celý byt, pretože Kate nebola doma.
„Zlatko, si v poriadku?" Znel ustarostene a mal aj dôvod.
„Samozrejme. Trocha som zaspala a nestíham."
Vošla som do izby a z kufra si vyhrabala biele kraťasy a červené tielko. Bol to jednoduchý outfit, ale obohatila som ho šperkami. Na krku mi visel zlatý náhrdelník s bielymi sovami a na ruky som si dala osem náramkov. Páčilo sa mi to. Páčil sa mi môj štýl. Na pery som si naniesla červený rúž Vlasy som si nechala rozpustené.
Medzi tým všetkým som počúvala otca.
„Asi o hodinu príde firma, ktorá ti zrenovuje izbu. Budem sa snažiť, aby si sa vrátila naspäť domov."
„Dobre oci."
Vzala som si hnedú kabelku a obúvala si čierne baleríny.
„Musím končiť, pretože meškám. Maj sa. Pá." Rýchlo som zložila a mobil hodila do kabelky.
Vybehla som z bytu a bežala dolu po schodoch. Mala som v pláne si stopnúť taxík, ale akosi mi to nevyšlo.
„Zas meškáš, Starsonová."
Pozrela som sa pred seba a usmieval sa na mňa Mike.
„Lenže dnes meškáš aj ty."
Postavila som sa ku nemu a hľadala taxík.
„Zveziem ťa."
„Netreba."
V taške som hľadala mobil.
„To nebola otázka Starsonová. Zveziem ťa a bodka."
Pozrela som sa na neho.
„Kde máš auto?"
Zasmial sa a priblížil sa ku čiernej motorke.
„Nie. Toto určite nie. Nie. Rozhodne nie."
Motoriek som sa bála. Asi pred rokom som mala fotenie na motorke. Jeden chalan ma na nej povozil a ja som spadla. Mala som zlomené zápästie a fotenie pre otca bolo nahraté. Vtedy sa na mňa dosť hneval, ale potom ho to prešlo.
„Ak hovoríš nie, tak tým myslíš áno." Povedal s úsmevom a pomaly sa ku mne približoval.
Na hlavu mi dal prilbu a potľapkal ma po nej. Kus to bolelo. Nasadol na motorku a ja som sa dívala na toľkú krásu predo mnou.
„Ty si nevezmeš prilbu?"
„Mám len jednu."
Dal mi svoju prilbu. Pokojne sme mohli havarovať a on mohol zomrieť, pretože mi dal svoju prilbu. Bola to hlúpa prilba, ale pre mňa znamenala veľa. Sadla som si za neho a čo najsilnejšie ho objala. Bolo to fantastické. Hlavu som si oprela o jeho chrbát a keď sme sa pohli, zavrela som oči. Milovala som rýchlosť, ale bála som sa jej.
Zastavil a ja som ich opäť otvorila. Cesta trvala päť minút. Presne päť minút. Išli sme rýchlo. Zosadla som z motorky a hodila mu prilbu.
„Vďaka Mike."
Napravila som si vlasy a čakala na neho.
„Mám to u teba Starsonová."
Mierili sme do triedy. Zastala som pred ňou a pozrela sa na neho vážne.
„Prečo ma voláš Starsonová."
Šibalsky sa usmial a povzdychol si.
„Pretože viem, že ak ti tak budem hovoriť , tak na mňa do smrti nezabudneš. Ak ti tak poviem tak viem ,že sa ti rozbúcha srdce a automaticky sa usmeješ. Vieš Starsonová? A teraz by sme mali ísť ďalej, pretože meškáme na literatúru."
Mal pravdu. Presne vedel čo robí. Presne ma mal tam, kde chcel.
„Mike počkaj. Choď prvý a potom vojdem ja. Nechcem, aby si mysleli, že je medzi nami niečo keď nič nie je." Poriadne som sa nadýchla.
„To je škoda Starsonová. Kiež by to bolo inak." Povedal sklamane a vošiel do triedy.
Zavrel dvere a ja som ich následne otvorila a šla za ním.
„Kde ste boli..obaja." Profesor sa na nás díval a niečo zapisoval do triednej knihy.
„Meškáme, pretože som zaspala a Mike ma viezol do školy a čakal na mňa. A preto som na vine ja a nie on." Hovorila som slová, ktoré ma práve napadali.
„Nepočúvajte ju, pán profesor. Starsonová a ja.."
Drgla som do neho.
„Buď ticho Mike."
„Viete čo? Vyriešite si to keď budete poškole."
Mala som byť zhrozená. Ja viem, ale nebola som. Mala som stráviť hodinu s osobou, ktorú som mala rada.
Obaja sme sa na seba usmiali a sadli si do lavíc. Ja som si sadla ku Olivíi a Mike za nás.
„Každé ráno budeš meškať?"
„Nie. Zaspala som." Povedala som pošepky a usmiala sa na ňu.
„April, vieš o tom, že dnes hráš basketbal? Hráš ho po vyučovaní. To znamená, že po škole."
Hovorila pomaly, aby mi to došlo a mne to došlo. Mala som byť na dvoch miestach na raz. Lenže ja som bola len jedna.
„Dnes vyzeráš opäť dobre. Máš nejakého poradcu?" Dívala sa na moje náramky.
„Kombinujem všetko sama." Usmiala som sa na ňu a jeden náramok jej podala. „Kľudne si ho nechaj." Žmurkla som na ňu a ona si ho dala na ruku.
„Dnes ti budem držať palce. Určite to zvládneš. Okrem toho bude hlasovanie a do tímu sa dostaneš. Mike dal všetkým jasné pokyny."
Pozrela som sa na ňu nechápavo.
„Mike je predsa kapitán chalanského tímu u prvákov. Ovplyvňuje tým pádom všetkých."
Mala som sa hnevať? Mala som dôvod na hnev? Mala som a veľký. Mike mi klamal.
