Kráčala som po chodbe školy a dívala sa pred seba ako som to robila každý deň. Tento raz som však párkrát pozrela na Peytona, ktorý kráčal pri mne a držal ma za ruku. Všetci sa na nás dívali a pozdravili nás. Peyton im na pozdrav kývol hlavou či si s nimi podal bratsky ruku a ja som sa usmiala. Poniektorý sa nás spýtali ako sa máme či ako sa nám darí. Všetky otázky zodpovedával on. Ja som bola ako živá kulisa, ktorá nebola schopná povedať kompletnú vetu, ktorá by dávala súvis.
„Už dnes príde Viki a máme sa stretnúť na pláži. Bude to bomba.”
Už som chápala, prečo bol od rána taký šťastný a usmieval sa ako debilko. Nebolo to kôli mne, ale kôli Viki. Ani som nereagovala na jeho slová, pretože som nevedela ako. Bola som šťastná, že si niekoho našiel, ale netúžila som byť tá druhá.
Po dlhej chvíli sme zastali pri našich skrinkách, pri našej skupine. Všetci stíchli a usmievali sa nás, pretože si mysleli, že sme sa spolu vyspali. Mali smolu, pretože ma učil chémiu a celý večer rozprával o fantastickej Viki. Niežeby mi to vadilo, ale počúvať celý večer nonstop o dokonalom dievčti bolo dosť smutné a nezáživné.
„Postrážte mi ju a po súťaži si ju vyzdvyhnem.” Povedal s humorom a zároveň vážnosťou Peyton tak, ako to vedel len on.
„Tak poď Peyton. Musíme sa pripraviť a vypočuť si trénerove slová.” Potľapkával ho po ramene Adam a konečne sa pohli.
„Pekné šaty, dievča.”
Pozrela som sa na Kim a konečne sa usmiala. Potrebovala som myslieť na niečo iné než na samé hlúpe myšlienky.
„Kim, čo plánuješ robiť po škole? Viem, že končíme skoršie a ja neviem kam mám ísť, kedže sa nemôžem vrátiť domov. Nepôjdeme na obed? Som ochotná ísť aj na pláž ale...”
„April počkaj. Ja poobede naozaj nemôžem. Idem predsa na rande. Niečo ti vybavím a my dve sa stretneme večer v bare.”
Dostala som normálne košom. Nechcela som takto dopadnúť a už vôbec nie v piatok po škole, keď každý vychádza von s kamošmi a poriadne sa baví. Bola by som ako odpad spoločnosti a nežiadaná.
„Prečo nebudeš tráviť poobede s Peytonom? Pohádali ste sa kôli včerajšku? Pohádali ste sa kôli nám?”
„Nie. Sme v pohode.” Nasadila som svoj silený úsmev.
„Už dlhšou dobu si všímam, že Peyton sa ku tebe správa inak a dokonca sa na teba ani nepozerá tak zamilovane ako na začiatku. Neboj sa, večer sa všetko vyrieši. Pôjdeš na nákupy a kúpiš si tie najbrutálnejšie šaty, v ktorých keď ťa Peyton uvidí, tak padne na zadok. Bude to bomba neboj.”
Mala z toho väčšiu radosť než ja.
„Už by sme sa mali pobrať a ísť si obsadiť miesta. Nechcem sedieť v zadu. Viete, že s tadiaľ nič nevidím.” Hovoril znudene Chris a konečne sme sa pohli.
Vyšli sme zo školy a prešli do úplne zadnej budovy, do plavárne, v ktorej trávil Peyton množstvo času a ja spolu s ním. Rasty si dal ruky okolo mojich ramien a kráčali sme vedľa seba.
„Tak čo kráska.”
„Všetko je v pohode.”
Rasty bol fajn chalan. Bol milý, vtipný a nedovoľoval si na mňa. Nemal blbé reči a hlavne sa s ním fajn bavilo.
Vošli sme so plavárne, ktorá bola dosť veľká a pripomínala kúpalisko. Peytona som tam nevidela, takže im tréner dával jasné pokyny. Súťažili totiž proti chalanom z druhej strednej. Znamenalo to pre nich veľa. Prváci sedeli na našich predných radoch, ale keď nás zbadali, rýchlo si presadli a uvoľnili nám naše verné miesta.
...
„Vyhral náš školský šampión, náš najlepší plavec Peyton Conor!” Kričal do mikrofónu natešene riaditeľ.
Všetci tlieskali a jasali. Tréner mu gratuloval ku ďalšiemu úspechu a podával mu medailu.
„Ďakujem pekne, ale rád..rád by som túto medailu daroval môjmu talizmanu, dievčaťu, ktoré milujem.” Díval sa na mňa.
Nevedela som, čo mám robiť. Všetci sa dívali na mňa, pretože všetci vedeli, že hovoril o mne. Slzy som mala na krajíčku, pretože to urobil prvý a zároveň poslednýkrát, pretože ďalšiu medailu získa Viki. Rasty ma zdvyhol a naklonil sa ku mne.
„Všetci očakávajú, že pôjdeš ku nemu a vezmeš si medailu, ktorú ti práve venoval.” Pošepkal mi a ja som sa spamätala.
Vykročila som ku nemu so sklonenou hlavou a postavila sa pred neho. Kvapkala z neho voda a svaly mal napnuté. Postavil sa ku mne bližšie a na krk mi dával zlatú medailu.
„To si nemusel.” Pošepkala som a nedívala sa mu do očí.
Zdvyhol mi bradu a musela som sa pozrieť do jeho očí.
„Tú máš za včerajší bazén. Bola si statočná.”
Zasmiala som sa a on sa ku mne naklonil a pobozkal ma na spodnú peru. Bol to iný bozk. Bol pekný, krátky, ale znamenal pre mňa viac.
Peytona odtiahli preč, pretože mu všetci gratulovali a ja som sa pobrala čo najrýchlejšie preč. Vyšla som von a mierila na parkovisko.
„Hej! Starsonka! Čakaj nás!” Kričal za mnou Jack a ja som nemala v pláne spomaliť.
Napokon ma však všetci piati dobehli a kráčali pri mne.
„April, stalo sa niečo? Práve ti Peyton dal svoju ixtú medailu a každému dal na javo, že ste králi roka a ty vybehneš von?”
Takže ja som bola na vine? Nič som neurobila.
„Prosto sa ponáhľam.”
„Ideme predsa na nákupy. Poverila nás tým Kim. Máme dohliadnuť na to, aby si si kúpila niečo krásne a sexi, aby Peytonovi oči vypadli. Bude to naozaj zábava.”
Usmievali sa na mňa všetci piati a ja som chcela najradšej vypadnúť.
„Snáď nechceš dať košom starým kamošom. Kto lepšie vie, v čom je baba sexi, než my? Dnes to zvládneme. Nákupy neznášame, ale teba milujeme.”
Zasmiala som sa a šla ku ich autu.
„Tak fajn. Ap by mohla ísť na aute so mnou, pretože je jasné, že sa siedmy nenatrepeme do Jackovho jeepu. Obetujem sa a vezmem Ap ja.” Chytil ma za plecia Weid a ja som sa zasmiala.
„Tak dobre. Vidíme sa tam. Ale..ak nechcete tak pokojne choďte baliť na pláž baby a ja..”
„Práve sme jednu získali. Bude nám fajn. Nikto nebude mať blbé reči a všetko bude v pohode.”
Usmiala som sa a nasadla do Weidovho čierneho kabrioletu.
Mal ho nablýskané, nové a luxusné. Balil na ne kvantum báb, ale niektoré zbalil na svoj šarm.
„Prečo si neišla von s Peytonom?”
„Išiel na vlny.”
Pozrel sa na mňa. Cítila som sa ako na vypočúvaní. Jedno zlé slovo a náš super klamný vzťah by zlyhal. Ľudia by nás nenávideli a ja by som stratila jediných priateľov, akých som mala. Hlavne by som stratila Peytona.
„Sú mu prednejšie vlny než priateľka? Chlapec nevie o čo prichádza.”
Len som sa usmiala a snažila sa uvoľniť. Možno bolo na chvíľu fajn byť sama s piatimi chalanmi, ktorý mali perfektné rady a ktorých som mala rada. Boli to pre mňa ako bratia, ktorých som nikdy nemala a zároveň blbci na vyhľadanie, ktorý z každej vážnej veci dokázali urobiť srandu. Boli sami sebou a to som na nich milovala.
