„Dohoda?” Preglgla som na sucho.
„Áno Starsonová. Dohoda vznikla po tom, čo si sa na mňa vrhla a začala ma bozkávať. Ty ma chceš, ja po tebe šaliem. Tak v čom je problém.”
„Problém je v tom, že nechcem byť tá, ktorá chodí s kapitánom basketbalistov len preto, že je kapitán.”
Musím uznať, že sa mi to začínalo páčiť. Začínala sa mi páčiť predstava, že sa sen stane skutočnosťou.
„Ja viem. A preto budeme mať tajný vzťah. V škole budeme ako dvaja odlišný ľudia, ktorý sa ignorujú a jeden pre druhého neexistuje a v súkromí budeme dvaja ľudia, ktorý po sebe túžia každou minútou viac a viac.”
Podali sme si ruky a tým sa stala naša dohoda platnou a neporušiteľnou. Tou dohodou som začala milovať New York a môj život začal dávať zmysel.
„Mali by sme si pohnúť, pretože budeme meškať do školy.”
Usmial sa a chytil ma za ruku.
„Starsonová, dnes je sobota.”
Udrela som sa po hlave a on sa zasmial. Postavil sa ku mne a pobozkal ma.
„Takže od teraz som tvoje dievča?”
Prikyvoval bozkávajúc ma po krku.
„Musím sa vrátiť domov.”
„Niéé. Veď len pred chvíľou si prišla.”
Zasmiala som sa a zo zeme si vzala veci.
„Pôjdem na nákupy do supermarketu a potom na prechádzku do parku. Ďalej plánujem popratať celý byt, aby vyzeral ako byt a tak by..”
„..by si sa mohla venovať svojmu chlapcovi.” Dokončil za mňa a ja som cúvla.
„Možno by sme sa mohli ísť prejsť spolu.”
„Rád by som, ale čo ak nás spolu niekto uvidí.”
To ma ranilo.
„Máš pravdu.” Povedala som sklamane a odišla z jeho bytu.
Chcela som byť s Mikom a vedela som, že je bláznivé dávať sa do vzťahu s človekom, ktorého som poznala ledva dva dni. Zároveň som sa dala do vzťahu s človekom, ku ktorému som cítila niečo velké a silné. Lenže… netúžila som sa skrývať pred ľuďmi.
Vošla som do bytu, v ktorom bola Kate rozvalená na sedačke. Otvorila som okná a snažila sa vyvetrať nikotín a zápach.
„Kedže tu mám normálne žiť tak sa tu niekoľko vecí zmení. Som ochotná dnes popratať celý byt a premeniť ho na miesto, v ktorom mám žiť. Nakúpim potraviny a zopár kvetín, aby to tu dodalo pocit domova. Ty budeš fajčiť len von oknom. Nebudeš sa rozvalovať na sedačke, ale nájdeš si ešte jednu prácu, aby si začala normálne žiť. A už vôbec nebudeš piť alkohol. To je všetko z mojej strany.”
Dívala som sa na ňu a čakala na jej reakciu. Ona sa postavila a upravila si strapaté vlasy.
„Mám ti pomôcť z prataním? Mám popratať obývačku? Alebo kuchyňu?”
Jej ochota ma prekvapila.
„Obývačka bude fajn.”
Odkráčala som do kuchyne a vzala vrecia na odpad. Začala som vyhadzovať všetok bordel a nepotrebné či pokazené veci. Vydrhla som kuchynskú linku a rozmrazila chladničku.
„April, ja to dorobím. Ty sa choď zabaviť von.” Povedala Kate dívajúc sa na mňa s úsmevom.
„Naozaj? Chcem sa len prejsť a potom skočím na nákup.”
Odkráčala som do izby a obliekla si kraťase a tielko. Vlasy som si zaplietla a obula si tenisky.
Prešla som cez obývačku. Kate si dala naozaj záležať. Upratala to tam a navyše presunula sedačku a hneď to dalo iný dojem na izbu.
Vyšla som do parku a snažila sa nájsť pláž, lenže som si zrejme veľmi trúfala. Bolo niečo po šiestej a ja som stále blúdila a hľadala svoju bytovku.
„Starsonová, čo tu robíš.” Počula som Mika.
Pred sebou som videla skupinu ľudí. Bolo ich tam asi tucet. Veselo si vykračovali a mňa obišli všetci až na Mika.
„Ahoj.” Povedala som s prekvapením.
„Prepáč, ale zavolali ma von a nemohol som odmietnuť. Mrzí ma to.” Ospravedlňoval sa a mal aj prečo.
„Mike! Pohni si! Zbalíme kočky a zabavíme sa!” Kričali na neho chalani a baby sa smiali.
„Sorry, ale dnes nemôžem. Vidíme sa inokedy. Majte sa.” Žmurkol na mňa a mňa ohrialo pri srdci.
„Si normálny?! Je sobota večer a noc patrí predsa nám!”
Mike sa len zasmial a postavil sa ku mne bližšie.
„Tak poďme. Čo tu vlastne robíš?” Chytil ma za ruku a mňa to potešilo.
„Hľadám svoju bytovku.” Povedala som vážne na čo sa on zasmial.
„Tak ju budeme hľadať spolu.” Povedal so smiechom a spolu sme vyrazili do bytovky.
„Uvedomuješ si, že o sebe nič nevieme?” Povedala som pred bytovkou na čo on zastal a zadíval sa mi do očí.
„Mám šestnásť. Viem, že si niektorý ľudia pomyslia, že šestnásťročný chalan ešte nič nezažil a nič nevie, ale viem jedno. Som blázon do dievčaťa, ktoré miluje basketbal. Viem o tebe, že si zo San Franciska a nie si vrahyňa, čo je fajn. Chodíš so mnou do triedy a sme susedia. Nefajčíš a piješ len zriedkavo. Och a takmer by som bol zabudol..skvele sa bozkávaš.” Hovoril vážne a ja som sa postavila na špičky a jemne ho pobozkala na spodnú peru.
„Wau Starsonová.”
Usmiala som sa a mierila do bytovky.
„Hej Mike, čo by si povedal na to, keby sme ..”
Nadvyhol ma a niesol po schodoch. Smiala som sa až kým ma nezložil pred dverami jeho bytu.
„Tak toto sa mi páčilo. Mali by sme to praktizovať častejšie.”
Prikyvoval a otváral dvere na byte.
„Nechceš ísť ďalej?”
„Nie, pretože si musím oddýchnuť. Som unavená zo včerajška.” Zasmiala som sa. „Kašľať na včerajšok. Ty si prednejší než kúpeľ a posteľ.”
„Cítim sa poctený, Starsonová.”
Drgla som ho a on ma chytil za boky a pritisol ku sebe.
„Niečo ku tebe cítim a ja stále neviem čo.” Povedala som začudovane a začal ma štekliť.
„Si ako magnet, ktorý ma priťahu stále viac a viac.”
