~20. kapitola~

3.5K 217 2
                                    


„Čože?” Povedal to dosť šokovane a zaskočene.

Vošli sme však do izby a ja som sa oprela o dvere. Hryzla som si do spodnej pery. Mala som ich dosť suché a moje hrdlo bolo nesmierne smädné.

„Beriem ťa..som chcela povedať..”
Prečo som znervóznela? Prečo som vlastne niečo hovorila?

„Si opitá. Si veľmi opitá.”

Sklonil hlavu a potriasol ňou. Bol unavený a to len kôli mne.

„Nie sóóm.” Šepkala som, aby nás nikto nepočul.

Poriadne som sa nadýchla a snažila sa prejsť od dverí až ku posteli úplne rovno, ale som sa trošku zatackala a Peyton ma chytil a odniesol do postele na rukách. Položil ma na ňu a ja som sa na neho usmiala.

„Zvládla by som to.” Povedala som napokon.

„Viem, ale musel som sa uistiť, že sa do postele dostaneš bezpečne.”
Povzdychla som si a zhrozila sa. Vôbec som nebola unavená či znudená.

„Horúco.”

Začala som si rozgombávať košeľu a Peyton sa ku mne v rýchlosti zohol a začal ju naspäť gombíkovať.

„April, čo robíš. Bože, chceš, aby som zošalel.”

Zasmiala som sa. Našťastie bola tma, ale aj tak som mu videla oči ako sa na mňa dívali a skenovali ma.

„Peyton, je mi horúco.”

„Čakaj.”

Odstúpil odo mňa a ja som si do vtedy vyzliekla košeľu a sukňu. Hodila som ich na zem a sadla si do tureckého sedu na jeho posteľ. Vlasy som si nahrnula na boky a čakala na Peytona. Bola som taká vďačná, že som bola oholená.

„Och môj Bože. April, neviem čo robíš, ale ja..” Radšej mi podal svoje tričko a ja som si ho položila vedľa seba.

Nahol sa ku mne a obliekol mi ho. Prevliekol mi ho cez hlavu a opatrne mi zdvyhol ruky. Bol opatrný.

„Vonia ako ty. Voniaš báječne Peyton.” Nahodila som úsmev.

„Ďakujem, ale teraz by sme mali ísť spať. O päť hodín vstávame.”

Postavil sa a vyzliekol si tričko. Nechal si len tepláky. Postavil sa na moju stranu postele a čakal kým si nelahnem.

„Nie je ti zle Ap? Nechceš zvracať? Bože, nemal som tu ešte opitú babu.”

„Mám sa fajne. Je mi fajn. Ty si fajn.” Zasmiala som sa a ľahla si.

Prikryl ma paplónom a dal pusu na čelo.

„Ďakujem.”

„Ja viem.”

Prešiel na druhú stranu postele a ľahol si. Odkryla som sa a nahla sa ku nemu.

„Čo robíš Ap.”

„Chcem niečo vedieť.”

„Čo.”

Nahla som sa ku nemu a na spodnú peru som mu dala pusu.

„April. Ja nemôžem, si opitá a ..”

Pobozkala som ho a on spolupracoval. Ruky som si položila na jeho hruď a jeho ruky mierili na môj chrbát až na zadok. Usmiala som sa.

„April ja sa asi s teba zbláznim.”

„Ja som sa zbláznila do teba.” Hovorila som pomedzi bozky.

Boli to pekné bozky bez zbytočných komplikácíi. Boli pekné, pretože boli s sním.

Ahoj Starsonová...  Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang