„Či ho milujem?! Nebuď smiešny!” Kričali sme na seba ako tupci.
„Čo na ňom vidíš?! Je to obyčajný debil, ktorý si to rozdá s každou kurvou!”
„V tom prípade máte určite mnoho vecí spoločných!”
„April! Tie nie si normálna!! Kde je to dievča, ktoré som mal rád?!”
Chcel mi niečo vyčítať? Lenže chudák chlapec nemal čo, pretože ja som sa nezmenila. Bola som to stále ja. Bolo úplne jedno či som mala tepláky a strapaté vlasy alebo keď som bola upravená a oblečená v najnovších veciach, stále som to bola ja. Len on to nevidel.
„To dievča..” Nedokázala som hovoriť, pretože do očí sa mi tlačili slzy. „To dievča sa nezmenilo. Som to stále ja Mike.
Som stále tá istá či vo vreci či v šatách. Len nechápem, kde je chalan, ktorý ma miloval.”
„Ja ťa stále chcem! Viem, že to nie je priam dokonalé a najlepšie, ale stále som do teba blázon a ako taký idiot dúfam, že ty a ja raz budeme kurva pekný pár.”
Poriadne som si povzdychla a utrela si slzu.
„Mike ja..”
„Nevieš či ma ešte chceš? Nevieš čo ku mne cítiš?”
Prikývla som.
„Dám si dokopy všetko a zajtra ti dám vedieť.” Otočila som sa na odchod.
„Kam ideš? Ideš za tým debilom?”
„Mike, prestaň. Prosím. Aspoň raz sa tvár, že nejde len o spoločnosť, ale ide o nás.” Povedala som rozhodne a vychádzala smerom von.
„Kamže kam?” Zachytil ma Weid.
„Som unavená.” Milo som sa usmiala a obchádzala ho.
A potom som si ho všimla. Stál tam celý v čiernom a v ušiach mal slúchadlá. Díval sa do zeme a ani neviem, ale pozrel sa na mňa a automaticky sa usmial.
„Bolo mi povedané, že moja princezná ušla do baru. Musel som ju nájsť, pretože jej neprítomnosť ma zabíja.”
„A našiel si?”
„Nie.” Zasmiala som sa a on ma objal. „Takže máme kamarátske stretnutie, pretože ty si zadaná a ja debil.” Bol kus nesvoj.
Štípali ma oči, no nechcela som to dať na sebe vidieť. Radšej som mlčala a kráčala pri ňom. Lenže sa všetko pokašlalo keď ma objal a stáli sme v silnom objatí asi päť minút.
„Ak sa spýtam, čo sa stalo, dočkám sa odpovede?”
„Nie.”
Povzdychol si a chytil ma za ruku. Rozbúšilo sa mi srdce. Bolo to správne? Mala som sa tak cítiť? Čo som vlastne mala cítiť?
„Mám prázdny dom, takže ak by si mala záujem, mohli by sme ísť ku mne domov.”
Pozrela som sa na neho s úsmevom.
„Tak dobre. A čo plánuješ so mnou robiť?”
„No samozrejme, že by sme boli od seba véľmi vzdialený a ja neviem. Som ochotný robiť čokoľvek, aby som si vychutnal chvíľu s tebou.”
Troška som sa zasmiala a potom som do neho jemne drgla.
„Peyton? Myslíš si, že som sa zmenila?”
„Zaujíma ťa len toto?”
Pozrela som sa na neho vážne a on sklonil hlavu.
„Hej zmenila si sa. Trošku ti podrástli vlasy a musím povedať, že si akosi za tých pár dní schudla. Vidno, že na teba nedávam pozor.”
