~24. kapitola~

3.6K 227 2
                                    

„...eto chcem počuť poriadny potlesk!” Bárbi bola plná energie a úžasu.

Mala tam množstvo obdivovateľov a neuvevriteľný počet ľudí, ktorý ju počúval. Chcíľu som ju hľadala až som si ju všimla stáť na hornom stupienku, kde bol dídžej. V rukách mala mikrofón a prekypovala šťastím.

„Dnes chcem, aby ste pozvali dievčatá do tanca a na drink. Neupravovali sa niekoľko hodín na to, aby sedeli a počúvali hlúpe kecy opitých chalanov, ktorý ich chcú pretiahnuť!! Dnes nebude ani jedna baba sedieť! Všetky sme kráásne, len chalani sú slepý a nevedia nič odceniť!..”

Bárbi mala priam väčšiu moc než prezident či riaditeľ školy. Všetci ju počúvali ako roboti. Ďalej som ju však nepočúvala, pretože som bola nesvoja.

„Už ich vidím!” Zakričal Rasty.

Mierili sme pred bar, kde sme sa mali všetci stretnúť. Videla som tam všetkých až na Peytona. Musel sa náramne zabávať s úžasnou Viki. Snažila som sa to nevšímať si.

„Kde je Peyton?”

Všetky tváre sa otočili na mňa.

„Dajte nám niečo silné. Poriadne silné a rýchlo.” Hovorila som barmanke a ona vytiahla môj obľúbený pohárik, štamperlík.

„Nechcete nám niečo oznámiť? Ste spolu tak dlho a niektoré vzťahy sa rozpadnú už po roku a ..dnes..ja..dnes som videla Peytona s jednou babou na pláži.” Hovorila Mon sklesnuto a všetci sa na mňa dívali, akoby sa mi rozpadal život.

„Naozaj? Možno jej len hovoril taktiku o vlnách. Robí to vždy.”

Natiahla som sa po svoj pohárik a šupla ho do seba. Mala som strach, že nás prezradím.

„Ja viem, ale potom šli spolu na drink a potom ju objímal a natieral opaľovacím krémom.”

Žiarlim? Mám vlastne právo na žiarlenie? Peyton nebol môj a ja som nebola jeho.

„Išli ste sa baviť alebo ho sledovať?”

Všetci stíchli. Bolo to čudesné ticho.

„Dnes vyzeráš inak. Dobre. Lepšie. Waw.”

Len som sa usmiala a dívala na barmanku. Pochopila o čo mi šlo.

Mala som na sebe krátku, širokú, volánovú, krémovú sukňu. Mala som čierny top, ktorý mi odhaľoval pupok. Na krku som mala zlaté retiazky a na rukách náramky. Všetko vyberali chalani. Vraj som na zožratie. Vlasy som mala kus strapaté a rozpustené. Páčilo sa mi to. Na nohách som mala čierne balerínky.

„Tak čo, prišli sme tu stáť alebo si aj zatancujeme?” Povedala som a šupla do seba druhý poldecák.

Dívali sa na mňa s prekvapením. Ja som si odkašľala a položila pohárik na pult. Otočila som sa im chrbtom a mierila na parket si zatancovať. Nevedela som však čo robím a prečo. Chcela som niečo robiť. Prišli ku mne dievčatá a spolu sme tancovali. Poskakovali sme do rytmu hudby a kričali texty piesní. Bolo to fajn. Pripadala som si ako v inom svete, v lepšom svete.

”Fu, musím si odskočiť! Hneď prídem!” Zakričala som im.

Všimla som si našich chalanov, ktorý sedeli pri bare a pili. Sem tam sa na nás pozreli, nenápadne skontrolovali a zasmiali sa ešte viac. Išla som na wécko a jemne sa prefackala. Potrebovala som vedieť, čo robím. Pozrela som sa do zrkadla. Líčka som mala jemne ružové od horúčavy a alkoholu. Bola som strapatá a oči som mala podnapité. Mala som vypité, ale napriek tomu som myslela normálne a všetko vnímala ako vždy. Vyšla som z dverí a narazila na niekoho.

Ahoj Starsonová...  Where stories live. Discover now