Unitato_B ďakujem za koment😃 nesmierne ma potešil 😇💜😊. A taktiež ďakujem za 6vote na ~34 kapitole~ teším sa z toho a to len vďaka vám😊😍💜 Ďakujem :)
Odtiahla som sa od neho i keď jeho pery chutili báječne.
„Mal by si bozkávať svoje dievča.” Poznamenala som a sklopila zrak do zeme.
„Práve sa stalo.” Chytil ma za ruku, ale odstúpila som o krok do zadu.
Ironicky som sa zasmiala. Naozaj som sa zmohla len na toto?
„April, ja..nechcel som.”
„Nechcel si klamať ju alebo mňa? Nechcel si bozkávať mňa alebo ju?” Bola som nahnevaná, ale dala som mu šancu na poriadne dobrú výhovorku.
„Chodil som s ňou dva mesiace, ale keď som videl teba..akoby sa čas vrátil späť a ja som sa začal cítiť inak, začal som inak aj premýšľať. Chcel som sa s ňou rozísť hneď, ale chcel som si byť istý tebou.”
Takže bol vo výhode. V každom prípade by s niekym chodil.
„V tom prípade vám prajem šťastný vzťah.” Otočila som sa na odchod a urobila pár krokov dopredu. Lenže niečo ma zastavilo.
„To je škoda, pretože som sa s ňou rozišiel. Som single, ale akosi ma to nebaví. Viem, že ani teba nebaví byť single a tak ma napadlo, že dvom by sa nám to predsa len sakramentsky lepšie ťahalo.” Uchechtal sa a ja som sa pousmiala.
„Musím ísť.” Pozrela som sa do zeme a zbabelo som odišla.
Pravdu povediac som mala strach ďalšieho vzťahu. Chodila som z množstvom chalanov, ale nebola zo mňa žiadna kurva. Najviac sme sa dostali ku bozkom. Niekoho odradili moje názory, moje zlozvyky či moje chyby. Ja som mala všetkých rada, ale ku žiadnemu som necítila to, čo ku Mikovi a Peytonovi. U oboch to bolo niečo veľké a ja som nevedela čo.
Zastavila ma Sam, ktorá ma objala a podala mi sveter. Bol kvietkovaný a vyzeral ako deka, takže to nebola módna katastrofa.
„Vďaka.” Povedala som a ona sa usmiala.
„Niet začo.” Celá sa usmievala a žiarila šťastím. Mala mokré vlasy a trocha sa triasla od zimy. Ani som sa jej nečudovala keď vošla do tej ľadovej vody. „Kto je to mladé mäsko, ktorému si očividne ranila city?”Pristúpil ku nej Teo a objal ju zo zadu. Bolo to zlaté a romantické.
„Je to Mike.”
„Aký Mike?” Spýtal sa Teo.
„Mike z New Yorku.” Po líci mi tiekla slza a ja som si ju rýchlo utrela.
Sam sa na mňa dívala z otvorenými ústami a vypúlenými očami.
„Počkaj. Myslíš toho Mika, ktorého si milovala viac ako vlastný život? Tak ten Mike je tu? A ty mu dávaš zbohom? Dievča zabudni na Peytona. Život je nie rozprávka so šťastným koncom.”
Jej slová mi otvorili oči aj myseľ. Mala pravdu. Nemala som čakať na niečo čo nikdy nepríde. Mala som dať šancu všetkému čo sa okolo mňa dialo. Išla som teda za Mikom. Sedel na piesku a díval sa na oceán. Sadla som si vedľa neho a pritisla na seba sveter.
„Je tu voľné miesto?”
Len sa na mňa pozrel a to bolo všetko.
„Prepáč, ale som zmätená vo všetkom a v každom. Milujem ťa a nikdy som ťa neprestala milovať. Každý deň od môjho príchodu domov som si predstavovala, že za mnou prídeš a povieš mi, ako ti neskutočne chýbam. Lenže po čase som pochopila, že tvoj život je tam, v New Yorku. Začala som si ku sebe púšťať chalanov a chodila som na rande a snažila sa opäť byť šťastnou. S Peytonom to mala byť len pretvárka. Občas sme spolu išli niekam von a snažili sa spoznať jeden druhého. Niekedy ma vzal do kina a raz sme šli na diaľnicu sledovať autá. Dokonca ma doučoval chémiu a robili sme spolu matiku. Malo to byť všetko len akože. Mal to byť kvázi vzťah. Dokonalý vzťah na našej strednej. Začali nás považovať za kráľovský pár, ktorý vydrží spolu roky. Páčilo sa nám to. Lenže akosi som ho spoznala lepšie a tá pretvarka ma začala baviť. Ani neviem kedy sa to stalo a zamilovala som sa do neho. Uvedomila som si to až vtedy, keď mi povedal o Viki. S malou dušičkou nádeje som dúfala, že aj on miluje mňa. Lenže som sa mýlila. Jemu išlo len o blbé pravidlá. A potom som videla teba a mám pocit, že mám stále pätnásť. Nemôžem uveriť, že si tu. Som z toho mimo. Úplne mimo. Akoby to bol len sen. Krásny sen.” V očiach som mala slzy, ktoré som sa snažila potláčať, ale niektorým sa podarilo ujsť.
Mike ma opäť pobozkal. Až ma zahrialo pri srdci.
„Toto by sa v sne asi nestalo.” Poznamel s úsmevom.
Usmiala som sa a utierala si slzy.
„Mám nápad. Oboch nás vezmú na univerzitu a prenajmeme si byt a budeme spolu žiť. Budeme spolu trénovať a budeme žiť svoj sen. Skončíme univerzitu a budeme hrať v úspešných tímoch. Neskôr si založíme rodinu a hlavne zabudneme na Peytona.” Čakal na moju reakciu.
Na mňa to bolo nejako moc skoro. Vyvalil to na mňa hneď až som sa zľakla. Neplánujem si vlastnú budúcnosť a nie to, aby mi ju plánoval niekto iný. Dokonca so mnou rátal. Rátal so mnou ako so svojou parťáčkou na celý život. Potešilo ma to, ale na druhej strane som ani ja sama nevedela, čo chcem. Ľahla som si na piesok a dívala sa na hviezdy. Počula som ako si ostatný spievali, ale mne to nevadilo.
„Je mi zima.” Povedala som roztraseným hlasom.
Mike sa ku mne nahol a bozkával ma. Na chvíľu to pomohlo. Začal ma bozkávať po krku a ja som si povzdychla. Bolo to príjemné a raz mi doň nežne zahryzkal a ja som zalapala po dychu.
„Teplejšie?” Pousmial sa a ja som prikývla.
Niečo buchlo a osvetlilo to nočnú, hviezdnu oblohu. Bol to ohňostroj.
„Polnočný ohňojstroj!!” Zakričala Mon a začala tlieskať a pískať.
A v tom mi to došlo. „Už je polnoc?”
Mike prikývol a ja som sa postavila.
„Musím ísť domov. Vidíme sa zajtra.” Usmiala som sa.
Nestihol argumentovať, pretože som odbehla na druhú stranu pláže až mi bolo horúco. Poniektorý boli opitý a iný len pripitý. Potrebovala som sa cez nich prekĺznuť nenápadne a podarilo sa mi to. Vyšla som z piesku a prechádzala parkoviskom. Bola tma a mala som veľký strach. Lenže niečo mi hovorilo, že všetko bude v poriadku. Zrazu sa zasvietili svetlá na aute a mňa úplne oslepili. Nevidela som absolútne nič.
„Nasadaj.” Znova ten blbý hlas.
Urobila som pár zbytočných krokov, pretože ma zas navliekol do auta.
„Vidím, že si si užila.” Díval sa mi na krk.
Bolo možné, že sa mi urobil cucflek?
„Kto bol ten šťastlivec.”
Považoval ma za kurvu, ktorá dá všetkým a všade. Takto však považoval všetky dievčatá na škole a aj mimo nej. Bol to idiot.
„Pýtal som sa niečo!” Povedal hlasnejšie než mal.
Ja som mlčala. Zvolila som taktiku. Budem mlčať, nepohádam sa, nezabijem ho a nič zlé sa nestane.
„Takže si myslíš, že ignorovaním neurobím to, čo chcem?!”
Ruku položil na moje stehno pod sukňu a stále išiel vyššie. Buchla som ho po nej.
„Okamžite ju daj preč!”
„Och, mačička sa nám rozhnevala.”
Bolo mi z neho úplne zle. Chcela som byť doma. Zas som len mlčala. Zastavil pred domom. Už už som sa chystala vystúpiť, keď ma ku sebe stiahol a surovo pobozkal. Dala som mu facku.
„Neopováž sa ma ešte niekedy dotknúť!! Rozumieš!”
„Vieš o tom, že si viac sexi keď sa hneváš?”
„Radím ti, aby si mi dal pokoj a viac sa ku mne neozýval, pretože..”
„Zrejme si zabudla kto tu kladie otázky, rozkazy a príkazy. Nezvyšuj na mňa hlas. Okrem toho..vždy dostanem každú, ktorú chcem. Či už dobrovolne alebo násilím.”
„Vyhrážaš sa mi?” Dúfam, že to nemyslel vážne.
„Pochopila si správne.”
Rýchlo som vystúpila z auta a vkročila do bezpečného domu. Aspoň som v to dúfala, pretože otec bol odrazu proti mne vo všetkom...
