Chvíľu som sa na neho dívala, pretože som nevedela, či je to pravda a on je skutočný. Možno to bol len príliš pekný sen. Určite som spadla na zem a poriadne si udrela hlavu. V tejto chvíli som len snívala. Lenže chytil ma za ruku a usmial sa. Rozbúšilo sa mi srdce. Ani som sa mu nečudovala.
„Ahoj Mike.” Povedala som s obavami v hlase a usmiala sa na neho.
„Si pripravená ísť na tisíc dolárové rande?”
„Pozývaš ma na rande?”
Prikývol a viedol ma vonka cez dav ľudí.
Moja druhá myšlienka bola, že som sa príliš opila a predstavovala si toto celé. Mike nemohol byť v San Francisku. Bolo by to príliš krásne a nepredstaviteľné. Lenže keď sme vyšli na vzduch, silno ma objal a ja som vedela, že je skutočný. To objatie mi chýbalo. Pretože mi chýbal on.
„Ahoj.” Povedala som ešte raz s úsmevom na perách.
„Ahoj.”
„Ahoj.” Usmievala som sa na neho ako blázon, ktorý práve videl Santa Clausa.
„Si v poriadku, Starsonová.”
Pri tom oslovení sa mi rozbúšilo srdce ešte viac. A to som si myslela, že viac sa to už nedá.
Blbo som prikývla a hryzla si do spodnej pery.
„Tak dobre. Ideme?” Hlavou kývol na svoje čierne BMW.
Mierila som ku nemu.
„Nemôžem uveriť, že toto je pravda...” Hovorila som šťastne a so smiechom. „Štipni ma, aby som vedela, že to nie je len sen.”
Chytil ma za ruku a vykrútil pred sebou až som zastala priamo pred ním, tvárov vtvár. Díval sa mi do očí a usmial sa. Bozk. Chcem bozk. Tak ma už konečne pobozkaj. Túžila som po tom veľmi, ale namiesto toho mi otvoril dvere na aute a ja som sa posadila.
„Prečo si prišiel? Prišiel si kôli dražbe?” Zasmiala som sa.
„Prišiel som sem kôli univerzite. Prišlo nás sem mnoho z rôznych miest. Poslali totiž najlepších z najlepších a posledný týždeň v mesiaci, si budú z vyberať riaditelia a trénery na univerzite. Dokonca tu budú aj trénery z rôznych slávnych tímoch. Máme veľkú šancu na peknú a úspešnú budúcnosť.”
Aj som zabudla na to, že som bola v maturitnom ročníku. Bolo to neskutočné ako ten čas letel.
„Dúfam, že plánuješ ísť na univerzitu.”
Blbo som prikývla. Nerada som si plánovala veci do budúcnosti, hlavne ak sa jednalo o tak dôležité rozhodnutia.
„Takže tu ostaneš mesiac? Budeme spolu mesiac? Jeden mesiac?”
„A možno po mesiaci aj niekoľko rokov, Stasonová.”
Zneistela som. Bola som v napätí, ale bola som šťastná. Tak som sa už dávno necítila.
„Ako vidím tak nosíš ešte stále môj náhrdelník.”
„Ako si dobre spomínam, tak si mi ho daroval. Mám rada rôzne šperky. Tak som si ho nechala na spomienky na New York.”
„Pozerám, že obručku alebo snubák nemáš. Takže si slobodná?”
Zaparkoval na pláži. Usadili sme sa do zimného piesku a dívali sa na hviezdy a oceán. Bolo to prekrásne.
„Dá sa to tak povedať. S tebou som vzťah tajila a s ním ho predstieram. Je to dlhá historka. Darí sa nám to predstierať tri a pol roka čo je fajn. Je to kôli blbým pravidlám.”
„A miluješ ho?”
„Nie.” Odpovedala som príliš rýchlo. „A čo ty. Miluješ ju?”
„Ja som ju nikdy neprestal milovať.”
Tento raz sa mi zastavilo srdce a spolu s ním aj myslenie.
„Na..na..naozaj?”
Pozrel sa na mňa a prameň vlasov mi zasunul za ucho. Dotkol sa mojej brady a pomaly sa ku mne nakláňal.
„Mám pocit, že si sa vôbec nezmenila. Teda, až na to, že si vymenila tepláky za drahé, sexi handry.”
Pousmiala som sa. Cítila som jeho dych na svojich perách. Boli sme pri sebe tak blízko, ale napriek tomu som mala pocit, že sme neuveriteľne ďaleko.
„Dá sa to tak nazvať. Baví ma nakupovanie a milujem svoj štýl.”
Babrala som sa v studených zrnkách piesku a hrala sa s ním až do chvíle, kým som nenarazila na jeho ruku.
„Si tu šťastná?”
„Áno. Som. Mám tu priateľov a školu a som tu ja. A mám sa naozaj fajn.”
„Ach Starsonová, chýbala si mi.” Povedal s hlbokým povzdychom.
„Nechcela by si ísť zajtra niekam von?”
„Pozývaš ma na rande?” Povedala som s úsmevom a s obrovským otáznikom na konci.
„Keď si dobre spomínam, tak bozk padne až na treťom rande a toto je len pr..”
Naklonila som sa na neho a pobozkala ho.
„Kto povedal, že treba čakať na tretie rande ak sme tu a práve teraz?” Pousmiala som sa a tento raz ma pobozkal on.
Bol to dlhý bozk. Tak veľmi mi chýbal. Naklonila som sa na kolená a sadla si na neho. Pritiahol si ma ku sebe ešte bližšie ako sa len dalo a obzeral si ma.
„Tak čo podnikneme, Starsonová.”
„Ja neviem. Čo by si chcel?”
„Vzhľadom na to, že sú asi tri hodiny ráno a práve mám najdrahšie rande, aké som kedy zažil a mojej spoločníčke sa zrejme nepáčim, pretože ma necháva netrpezlivo čakať na moju predchádzajúcu otázku o zajtrajšom večere, tak by som povedal, že by sme mali ísť spať a tváriť sa normálne.” Tváril sa urazene a dotknuto.
Jemne som ho udrela do hrudníka. Natiahla som sa a dívala sa na nebo.
„Chcem sa dotknúť hviezd.”
„Ja sa už jednej dotýkam.”
Zasmiala som sa a musím uznať, že som sa smiala dlho, pretože ma kus zabolelo brucho. Zastavili ma však len jeho pery na tých mojich. Svoje prsty som zaborila do jeho vlasov. Hryzol ma do spodnej pery a ja som sa pousmiala.
„Je tu zima. Hrozná zima.” Povedala som a viac sa ku nemu pritúlila.
„Tak ideme do auta. Bude nám teplejšie.”
Obaja sme sa postavili a mierili ku nemu. Otvoril mi dvere na strane spolujazdca a mňa to ohromne prekvapilo. Možno sa snažil urobiť na mňa dojem, ale to sa už dávno stalo. Sadla som si do auta a Mike niečo hľadal v kufri.
„Dáš si pivo? Našiel som aj deku a máme tu aj niečo na povzbudenie.”
Ukázal mi cigarety.
„Fajčíš?”
„Nie. Toto auto je kamošove. Ja som tu na motorke, ale nezdalo sa mi bezpečné ju nechať pred neznámym barom.”
Otvoril nám plechovkové pivo a jedno mi podal. Odpila som si a on predo mnou držal cigarety.
„Dajme si len jednu cigaru na oddych. Aspoň si oddýchneme a uvoľníme sa. Treba to roztočiť a poriadne.”
Dýchanie sa mi zrýchlilo, ale prikývla som. Zapálil oheň a po chvíli si potiahol z marihuany. Podal mi cigaru a ja som si potiahla tiež. Chvíľu bolo všetko normálne, tak ako vždy. Len potom to nabralo grády a ja som zažila dobrodružstvo. Dobrodružstvo, ktoré bolo v Spojených štátoch Amerických zakázané a protizákonné.
Ahojte :) :* Ako ste si mohli všimnúť, tak v tejto kapitole sa vrátil Mike :) ... Dúfam, že to pre vás nie je nudné, pretože ani ja sama neviem, čo bude nasledovať ďalej. Snáď vás milo prekvapím a dúfam, že vás poteším každou kapitolou ;)
Chcem sa vám poďakovať za 704 čítaní a 59 vote <3 Ani si neviete predstaviť ako veľmi to pre mňa znamená a ako si to vážim. Ďakujem vám <3 :*
Vaša Nika2Smile
