„Čo tu robíš?”
Dívala som sa s prekvapením na Johna, ktorý sa ku mne približoval v čiernych bermudách značky Prada a čakal, že ho naolejujem.
„Robím modela pre Starsona.”
Rukou si napravoval vlasy, aby mu stáli lepšie.
„Nepribližuj sa ku mne.”
„Máš ma predsa naolejovať. Začni poslúchať a robiť to, čo ti druhý kážu.”
„Vyhrážaš sa mi?”
Mlčal. Možno to znamenalo áno. Určite to znamenalo áno.
„April, začni robiť čo máš. O chvíľu bude pršať a nič neodfotím!” Kričal mi otec zo zadu.
Naliala som si olej na ruky, čo sa mi odjakživ hnusilo, ale viac sa mi hnusilo, že som sa mala dotýkať Johna. Najskôr som mu natrela chrbát a po chvíli som sa mu pozrela do očí a natierala mu hruď. Mal ju jemnú, ale radšej by som sa mučila s chémiou, len aby som nevidela jeho.
„Tak čo Starsonová.”
„Nevolaj ma tak.” Hovorila som cez zaťaté zuby.
„Hovorí ti tak každý.”
Mal pravdu. Všetci na škole a aj mimo nej mi tak hovorili. Peyton dal na začiatku nášho dokonalého vzťahu oznam do školského rádia "Milujem ťa Starsonová tak ako blázon miluje slobodu, ako maliar svoje najkrajšie dielo, ako hudobník svoju najlepšiu hudbu či ako macko Pú svoj med. Som do teba blázon." Samozrejme, že ten text som si napísala sama a všetci od toho dňa vedeli, že my dvaja ku sebe patríme. Od toho dňa som bola Starsonová...
„Myslel som si, že máš dnes rande s Peytonom.”
„Takto to dopadne keď myslíš.”
Mala som z neho veľký strach, ale vedela som, že mi nič neurobí, kedže tam bol otec. Aspoň som sa na to spoliehala.
„Myslíš, že sa urazím? Myslíš, že ma to raní?”
Dával mi tým na javo jednu vec. John nemá srdce. Aj som si to myslela, ale teraz sa mi to potvrdilo.
„Dones mi minerálku, prosím.”
Povzdychla som si a odkráčala čo najrýchlejšie ku jednej babe a podala mu ju.
Cez celé fotenie som im podávala uteráky či nápoje. Bola som zneužívaná ako lacná pracovná sila. Podotýkam detská, pretože podľa nášho kontinentu, som nebola plnoletá. Fotenie skončilo až okolo ôsmej večer a ja som bola ako chodiaca mŕtvola. Nevládala som zodvyhnúť čo i len prst na ruke.
„Pokojne sa choď osprchovať, April ti ukáže kde máme kúpeľňu.”
Hovoril zdola otec Johnovi, keď som sa plazila hore po schodoch.
„Apriiil! Ukáž Johnovi kde..”
„Počula som!”
„A buď milá. John je dobrý chlapec!”
Stačilo mi počuť tú vetu a zabočila som do svojej izby a vzala si ruksak zo zeme. Dala som si doň zošity na zajtra a vyliezla na chodbu.
„Kam ideš.” Striehol na mňa pred izbou.
„Nie je to tvoja vec.”
„Ideš za tým chudákom čo?!”
„Ten chudák je môj priateľ.”
Nahol sa ku mne a surovo sa jeho pery dotkli tých mojich a jeho jazyk prenikol do mojich úst. Kým som sa stihla spamätať my dvaja sme sa bozkávali. Odtiahla som sa od neho a dala mu facku.
