Zabúchal mi na dvere ako to robia v base väzňom.
„Zmeškáš svoj prvý deň.” Zakričal a ja som vstala.
Po pravde som ani nespala, pretože som spomínala na New York.
Išla som do kúpeľne, ktorá bola obrovská a ja som si umyla zuby. Neskôr som si učesala vlasy a na mihalnice naniesla maskaru. Pery som si potrela červeným leskom. Šla som do šatníka a vzala si biele rifle a mikinu. Šla som do kuchyne a do misky si nasypala ovocné cereálie. Z chladničky som si vzala mlieko a naliala ho na ne.
„Dobré ráno.” Povedala som a sadla si na pohodlnú stoličku.
„April, viem, že si tam mala kamarátov, ale to neznamená, že tu si ich nenájdeš.”
Usmiala som sa na neho.
„Poponáhľaj sa a odveziem ťa.”
Ani som sa nestihla najesť a náhlila som sa po svoju modrú bundu a biely šál. Vzala som si čiernu kabelu a obula si čižmy.
„O ktorej prídeš?”
Zapla som si pás a pozrela sa na neho nechápavo.
„Neviem.”
Ako som to mohla vedieť, keď som v tej škole ešte nebola.
„Potom zavolaj a prídem po teba.”
Prikývla som.
Bola som neskutočne nervózna. Nevedela som, čo to bude za školu a za ľudí v nej.
Škola však bola omnoho väčšia ako tá v New Yorku. Otec zastal na parkovisku a ja som vystúpila.
„Držím palce.”
Vzala som si kabelu a zabuchla dvermi. Všimla som si kopec ľudí na parkovisku. Aj keď bola zima, ich to neodradilo a zhovárali sa pri autách.
Prešla som ku dverám a vošla dnu. Bolo tam poloprázdno a všetky skrinky boli čierne a chodba bola príliš tmavá. Hneď prvé dvere boli riaditeľky a zaklopala som lenže nikto sa neozýval. Sadla som si na lavičku a čakala ako truľo. Keď zazvonilo, všetci vchádzali dnu a dívali sa na mňa ako na zjavenie. Bolo mi to nepríjemné, ale snažila som si to nevšímať.
„Čakáte na niekoho?”
Pozrela som sa na celkom mladú profesorku, ktorá sa ako jediná popri mne zastavila.
„Na riaditeľku. Som tu nová.” Povedala som neisto a ona sa na mňa usmiala.
„Dnes tu nie. Zástupca riaditeľky, pán Braun je na konci chodby.”
Postavila som sa a bez poďakovania tam išla čo najrýchlejšie.
Zaklopala som na dvere a našťastie som začula hlas a vošla som dnu. V kanceláríi bol klasický hnedý stôl s dvoma stoličkami. Predomnou sedel potmavší muž s briadkou a čiernymi vlasmi.
„Sadnite si slečna..”
„Starsonová.” Dopovedala som rýchlo.
Vzal do rúk moje papiere a pozrel sa na mňa.
„Meškáte.”
„Čakala som na riaditeľku, ale..”
„Pani riaditeľku.” Opravil ma a už teraz sa mi znechutil.
„No a jedna profe..pani profesorka ma poslala tu, za vami.”
Priam ma prebodával pohľadom. Nepáčila som sa mu a on sa nepáčil mne.
„Dobre. Dám vám rozvrh a potrebné knihy. Pozeral som si vaše výsledky a sú celkom dobré. Lenže na našej škole sú dvojky neprístupné.”
