Zahla som za roh a videla veľké betónové ihrisko, ktoré malo dva koše. Bolo tam zopár mladých ľudí, ktorý hrali basketbal. Išlo im to skvele. Možno viac než skvele. Okolo ihriska bol plot a ja som sa ku nemu priblížila. Chcela som byť nenápadná, ale nešlo mi to.
„Hej, Starsonová.."
Počula som jeho hlas až sa mi rozbúchalo srdce.
„Nepridáš sa?" Hovoril zadýchane a približoval sa ku mne.
Oddeľoval nás iba plot. Poriadne sa nadýchol a rukou si prehrabol vlasy. Bol spotený a zadýchaný, ale aj napriek tomu ma priťahoval. Neskutočne priťahoval.
„Mala by si menší tréning pred zajtrajškom. Síce viem, že nie sme taký dobrý ako ty, ale risk je zisk." Žmurkol na mňa a čakal na moju odpoveď.
Najskôr som sa však pozrela na decká, ktoré sa smiali a hrali basketbal. „Tak dobre. Mám chvíľu času." Povedala som rozhodne a s presvedčením.
Usmial sa a mňa to zas potešilo. Prešla som až ku bránke a prešla dnu. Myslela som na to, že mám sukňu, ale našťastie bola športová.
„Takže decká, toto je Starsonová a dnes si s nami zahrá."
Všetci ako na povel prikývli a začala sa hra.
„Náš kôš je oproti nám. Naši sú tí s tričkami."
Prikývla som a rozbehla sa za loptou. Túto hru som zbožňovala. Dokázala by som ju hrať aj niekoľko hodín nonstop. Pri basketbale mi nezáležalo koľko je hodín a kto hrá. Dokonca mi bolo jedno, že som v New Yorku s ľuďmi, ktorých nepoznám. V tej chvíli mi záležalo len na tom, že robím niečo, čo milujem.
...
Podal mi vodu a ja som si ju vzala. Bola som nesmierne smädná.
„Vďaka." Podávala som mu vodu a on sa napil tiež.
„Hráš naozaj skvele. Nečakal som to, ale si samé prekvapenie."
Pozrela som sa na neho nechápavo.
„Nečakal som, že budeš hrať v sukni." Díval sa na ňu a usmial sa.
„Je športová."
„Keď myslíš." Povedal znudene a ja som sa zasmiala.
„Ideš domov? Oslavovať?"
Sklopila som zrak.
„To bolo pre Kate. Ja nepijem a nefajčím." Povedala som rýchlo a odkráčala na chodník.
„To som nevedel." Pribehol ku mne a kráčal so mnou.
„Za to, že som jej dcéra to neznamená, že som ako ona."
Drgol do mňa.
„Hlavu hore Starsonová. Viem, že nie si ako ona." Usmial sa.
„Naozaj? Ako?"
„Pretože ti verím."
Pozrela som sa na neho a usmiala sa.
„Čo sa týka toho basketbalu, šlo ti to excelentne. Naozaj. Ver mi. Síce si nedal päť košov ako ja, ale raz sa do toho dostaneš." Zasmiala som sa a on sklonil hlavu.
„Už vieš čo podnikneš večer?"
Bolo to pozvanie na rande? Pozýval ma na rande? Moje podvedomie skákalo od šťastia, ale napriek tomu som kývla hlavou a čakala čo bude ďalej.
„Tak čo by si povedala na pizzu?"
Usmiala som sa.
„Samozrejme, že to nebude rande. Bude to len susedsko spolužiacko kamarátske stretnutie a okrem toho si ešte určite nejedla New Yorskú pizzu. Je fantastická."
