Kráčala som po parkovisku a snažila sa byť neviditeľnou. Nedarilo sa mi, pretože sa všetci za mnou otáčali a ja som nechápala, prečo. Mala som niečo zle? Vyzerala som blbo? Bola som nevhodne oblečená? Síce som mala na sebe čierne legíny a starý ružový rozťahaný sveter a na krku som mala šatku, mala som pocit, že vyzerám fajn. Ráno sa na mňa pekne usmievalo zrkadlo a ja som to brala ako dobré znamenie. Snažila som sa dostať ku Kim, pretože sme mali telocvik a mali sme sa dostať do telocvične a konečne hrať basketbal.
„Kim!”
Všimla som si ju, ale ona mňa očividne nie. Po chvíli zastala a pozrela sa na mňa.
„Budeme meškať na hodinu.” Znervózňovala sa a ja som ku nej dobehla.
„Aspoň spolu.”
Vošli sme do úzkej chodby a zabočili do prava. Bola tam veľká miestnosť zo skrinkami. Bola to celkom klasická šatňa aká je všade. Zaviedla ma takmer ku koncu a postavila ma pred moju červenú skrinku.
„Tadáá.”
Bola to malá skrinka. Ledva by sa mi tam pomestila topánka.
„Dres máš taký ako my. Si predsa v našom tíme. Priniesla som ti všetko.”
Ukázala na kôpku oblečenia. Boli to ružové teplákové kraťasy a biele tielko. Do rúk som vzala ružovú mikinu, na ktorej bola čierny nápis Hviezdne krásky. Neboli tie dievčatá až veľmi sebavedomé?
„Obleč sa a pôjdeme hrať. Hráme z druháčkami. Jasné, že proti nim. Je to vyrovnané.”
Začala som sa vyzliekať a obliekať si dres. Bolo to celkom pohodlné a také dievčenské, ale zároveň sexi.
„Medzi name máme novú hráčku. Je ňou Starsonová. Snáď nás nesklameš.”
Díval sa na mňa tréner ako na odpad, ktorý ani nevie, čo je basketbalka.
„Dáte si menšiu rozcvičku. Desať kolečiek okolo telocvične a potom triafanie do koša. Tak nastane hra.”
Zapískal a všetky sme sa rozbehli. Samozrejme, že po treťom kolečku som umierala, ale snažila som sa nedať to najavo. Všimla som si, že druháčky mali modré dresy. Naše boli krajšie, pretože pútali pozornosť. Dobehnúť desiate kolo bolo pre mňa výzvou, ale zvládla som to. Bola som síce posledná, ale nevzdala som to. Triafaním do koša som dopadla celkom dobre. Akosi som sa nemohla sústrediť, pretože tréner vykrikoval a vypískal každý jeden môj hod. Po dvoch hodinách bez prestávky nastala hra. Bola som tak zničená, že som sa nevládala ani hýbať. Podľa trénera kazím tím a dobré meno Hviezdnych kočiek.
„Bola si skvelá Ap.”
Povzbudzovala ma Kim s Andy.
Mali sme namierené na chémiu. Priala som si vyrobiť výbušninu a zabiť trénera.
„Podľa trénera to nestačí.” Hovorila som sklesnuto. „Takúto rozcvičku mávate vždy? Pripadám si ako mŕtvola.”
Obe sa zasmiali.
„Toto bola menšia rozcvička. V lete trénujeme na betónovom ihrisku. Je to horšie.”
Prikyvovala som. Otvorila som dvere do učebne a posadila sa na stoličku. Napila som sa vody a celú hodinu prerozprávala s Andy.
…
Celý zvyšok dňa som predýchavala postraumatické šoky z telocviku. V New Yorku som patrila medzi najlepšie hráčky zatiaľ čo tu som sa musela snažiť, aby som patrila medzi tie dobré. Štvalo ma to, pretože som nechcela byť nulou. Chcela som dávať víťazné koše a hlavne som chcela, aby si zo mňa dievčatá brali príklad. Bohužiaľ, nevládala som zabehnúť ani desať blbých kolečiek. Mala som svalovicu na celom tele. Priala som si byť hadom a pekne sa plaziť po svete.
„..a preto som mu povedala nech si dá odstup.”
Všetky sa zasmiali ako na povel len ja som nevedela na čom.
„Ap, vôbec nás nepočúvaš.”
Zdvihla som hlavu a pozrela sa okolo seba pozornejšie. Boli sme v jedálni a chceli si sadnúť za stôl.
„Ahoj, zlatko.”
Predomnou zastal Peyton celý vysmiaty od ucha k uchu. Stál v ružovej košeli, ktorú mal trochu rozopnutú. Vlasy mal mokré a strapaté. Sexi strapaté.
„Zlato?” Povedala Kim a všetky dievčatá sa na nás dívali.
„Ty si im to nepovedala?” Postavil sa ku mne a chytil ma za pás. „Chodíme spolu.”
Chvíľu boli ticho a potom sa akoby prebrali z hipnózy a gratulovali nám. Posadali sme si ku Peytonovej partíi a ja som cítila to trápne ticho, ktoré medzi nami dvoma zavládlo.
„Ako ste sa dali dokopy. Ap, ty tajnostkárka. Tak preto si od rána taká divná.” Usmievala sa na mňa Bárbi.
Stôl bol tak veľký, že sa ku nám pomestili aj naši chalani. Všetky pohľady sa dívali na nás. Všetci si šuškali o nás a premýšľali o tom, prečo to tak je.
„Spoznali sme sa ešte pred tým, než Ap odišla do New Yorku a boli sme dobrý priatelia. No hneď ako som ju opäť videl, niečo.. niečo sa vo mne zlomilo a vedel som, že chcem, aby sme všetok čas trávili spolu a vynahradili si to.”
Buď to vymyslel a mal to nacvičené, alebo to videl v nejakom filme. V každom prípade mu na to skočili a dívali sa na nás ako na dvoch bláznov, ktorých spojila láska.
„To je zlaté.” Rozplývali sa na tom ako na romantickom filme.
„Ale nehovorme o nás. Čo podnikneme po škole? Chcela si ísť na nákupy, že Bárbi?” Pozrela som sa na ňu prosebne a dúfala, že odpovie kladne.
„Na nákupy pôjdeme inokedy. Čo keby sme išli na pizzu? Alebo tak nejak? My všetci? Mohli by sme osláviť, že som sa oficiálne stala kapitánkou roztlieskavieč.”
Pozreli sme sa na Mon a začali jej gratulovať. Bola naozaj šťastná. Za tých pár dní, čo ju poznám sa usmievala stále, ale teraz som v jej očiach videla radosť.
..ani som nechcela byť kapitánkou dievčat, ale akosi ma vyhlásili. Tretiačka sa toho vzdala, pretože som podľa nej lepšia a viem to poriadne roztočiť.”
Sedela na Weidovi, pretože si ku nám prisadol Adam a počúval všetko.
„Takže jedna z mojich najlepších kamošiek je kráľovnou školy?”
Mon sa ešte viac usmiala a neisto prikývla.
„Máte niečo naplánované po škole?”
Otázka bola mierená na mňa a Peytona. Obaja sme totiž mlčali.
„Tak dobre. Mohli by sme skočiť aspoň na korčule a...”
Musela som ju prerušiť. Nechcela som niekam ísť. Potrebovala som trénovať a trénovať.
„Ja chcem po škole ešte zájsť do telocvične a trénovať.”
Povedala som a pozrela sa na Peytona.
„Tak dobre zlatko, pokojne trénuj a večer sa stretneme.”
Prikývla som a usmiala sa, pretože som vedela, že žiadny večer nebude. Tento vzťah sa mi začínal páčiť. Weid si na mňa nedovoľoval a ostatný študenti sa na mňa dívali s rešpektom. Vedela som, že nie je správne klamať, ale pre dobro všetkých sme museli. Okrem toho Peyton nebol najhorší chalan na svete.
Ahojte :*. Snáď vás story Ahoj Starsonová nenudí ;) :)
Toto bola posledná kapitola z minulosti. Od 17.kapitoly bude všetko prítomnosť. Snáď vám je všetko jasné :) Ďakujem za <3 vote <3 a za váš čas, ktorý venujete čítaniu tejto story :)
