Anjeli z nemocnice

Milý vesmír, tých problémov by už stačilo, nemyslíš?!

     S Robom som strávila u Lucie pekné doobedie. Všetci sme sa spolu, ako rodina, naraňajkovali (neskôr aj naobedovali), porozprávali sa, skrátka nám bolo fajn.
     Nikto Roba neodsudzoval za to, ako sa zachoval, nikto na to nemal ani najmenšie právo.

     „Už musím ísť, kráska,“ povedal môj krásavec a dal mi bozk na spánok. Robo ma zozadu objímal a spoločne sme v „mojej“ izbe pozerali nejakú drámu.
     „Nemôžeš počkať, až to skončí?“ zamrmlala som.
     „Nie, nemôžem. Musím ísť ešte do práce, majú tam nejaké problémy. Ale zajtra ťa prídem navštíviť a hneď ťa zoberiem aj domov.“
     „Tak teda dobre,“ pomrvila som sa v jeho náručí. Robko mi dal ešte jeden bozk do vlasov, potom sa postavil. Ja som sa postavila tiež, pevne môjho princa objala a pobozkala som ho na pery. Konečne! Po tak dlhej dobe sa už u mňa prejavovali príznaky abstinencie.
     Robo mi bozk opätoval a potom odišiel.

     Po Robkovej návšteve som sa cítila ako v nebi, nikdy mi nebolo lepšie.
     Lenže to sa, ako vždy v mojom prípade, muselo zmeniť.

     V noci som dostala z ničoho nič vysoké horúčky. Veľmi som tým vystrašila Lucku, no ja som za to nemohla.

     „To bude dobré, vydrž chvíľočku. Idem zobudiť Ota a nájsť ti lieky na zníženie horúčky. Potom pôjdeme do nemocnice.“
     „Dobre,“ zachrapčala som. „Ale prečo mám ísť do nemocnice? Veď mám len horúčku...“
     „Máš veľmi oslabený imunitný systém, ľahko teraz môžeš ochorieť úplne. Navyše nevieme, ako bude reagovať tvoje nové srdce.“
     „Preboha!“ chytila som sa za hlavu. Toto snáď nie je možné! Len nedávno som sa uzdravila a teraz si mám ísť zase kopať hrob?
     Ja nechcem umrieť. Nie teraz, keď už mám pre čo, respektíve pre koho žiť. Pre Róberta Palkoviča.
     „Obleč sa, pôjdeme do tej nemocnice. Oto je už hore, odvezie ťa.“
     „A ty?“ zašepkala som a pomaly išla do izby.
     „Ja ti zbalím pár vecí a prídem za tebou. Julo je v práci, bude na vás čakať. Už som s ním volala.“
     „Dobre,“ aspoň trochu sa mi uľavilo.
     Obliekla som sa, umyla si zuby a učesala sa. Ani nie o desať minút sme boli na ceste do nemocnice. Po ceste som zaspala.