Anjeli z nemocnice

Samo sa to nevyrieši

     Domov som prišla možno viac ako o hodinu neskôr, než keby ma Robo vyzdvihol v škole. 

     „Konečne si doma,“ usmial sa na mňa, keď som vkročila do obývačky. Tiež som sa naňho usmiala, no bol to falošný úsmev.
     „Prečo si nechcela, aby som ťa vyzdvihol?“
     „Sú tu niekde dievčatá?“ trochu som odbočila od nepríjemného rozhovoru, ktorý by nasledoval. Neviem, asi som sa ešte necítila byť pripravená povedať Robovi o udalostiach v škole. Ale on to zo mňa raz aj tak vytiahne, predpokladám, že hneď teraz, takže bude lepšie, keď dievčence pri tom nebudú.
     „Mária spí a Paťku som odviezol k mame, chcela ísť navštíviť babičku.“
     „Dobre.“ Postavila som sa k oknu vedúcemu do záhrady a zahľadela sa na tú zeleň, ktorá sa momentálne prebúdza, na tú jarnú krásu, všetky tie kvety a malé živočíchy, ktoré sa rodia, zatiaľ čo vo mňe všetko mrie.
     „Katka, čo sa deje?“ opýtal sa ma Robo a podišiel ku mne, aby ma mohol objať. Ja som sa mu bez váhania hodila do náruče, on ma začal hladiť po chrbte.
     „V škole ma nazvali cundrou,“ zamumlala som mu do ramena a pevne ho objala. Cítila som, ako celý stuhol.
     „Prečo?“ zavrčal mi do ucha a mňa až striaslo. Preto som neodporovala a všetko mu do najmenšieho detailu vyklopila.

     „Čo si o sebe ten úbožiak myslí?!“ zvýšil Robo hlas. „Ako sa opovažuje nazvať ťa cundrou, keď ani nevie, ako sme sa dali dohromady, keď o nás nevie nič?! Och, najradšej by som šiel hneď teraz za ním a všetko mu vysvetlil ručne - stručne!“
     „Robko, prosím, to nerob. Potom by to bolo ešte horšie.“
     „Ale Katuška moja, veď ťa nazval cundrou! To nemôžem tak predsa nechať!“
     „Domysli si, za čo by potom považovali teba. Mohlo by ti to zničiť kariéru a všetko, a to ja nechcem.“
     „Dobre, premyslíme to, okej? Nebudem sa spoliehať na to, že sa to nejako vyrieši. Spolu to vyriešime. A ja už mám aj nejaké nápady,“ potmehúdsky sa na mňa usmial s jeho typickými iskričkami v prenádherných modrých očiach a začal ma vášnivo bozkávať.

     Bola som tak nehorázne zvedavá a chcela som si hneď a zaraz vypočuť jeho nápady, no bozku som nemohla odolať, a tak som mu ich oplácala. Konečne som sa zasa cítila šťastná a v bezpečí.