Anjeli z nemocnice

Zamilovaná???

     Počas čakania na Luciu som stále rozmýšľala nad tým krásavcom, ktorý sa teraz nachádzal v mojej izbe.

     „Lucia!“ zavolala som na ňu, keď sa konečne zjavila.
     „Deje sa niečo?“ spýtala sa ma vydesene.
     „Hej, ale nemá to nič spoločné s mojím zdravotným stavom,“ uistila som ju, keď som zbadala jej zhrozený výraz, ktorý má vždy, keď sa so mnou niečo deje.
     „Tak? Čo sa teda deje?“
     „Poď niekam, kde budeme samy, je to dosť osobné.“

     Lucia ma vzala do odľahlej chodby, tam, kde sa rozprávame o osobných veciach, o ktorých nemusí nikto vedieť (lebo tu, v nemocnici, sa všetko hneď rozkríkne). Túto chodbu, našťastie, nikto nenavštevuje. Za mohutnými dverami izieb sú zatvorení rôzni delikventi, ktorí majú zakázané návštevy a môžem k nim ísť len lekár a sestrička s doprovodom polície.
     V tomto „prostredí“ sa s Luciou rozprávame o osobných veciach, o našich trápeniach i radostiach.

     „Takže?“ začala.
     „Videla si Timkovho brata?“
     „Vysoký, čierne vlasy, prenikavo modré oči?“
     „Hej.“
     „Čo s ním?“
     „Asi som sa doňho zamilovala,“ povedala som a začervenala sa až po korienky vlasov.
     „Čože?“ spýtala sa prekvapene a možno aj nadšene.
     „Hm, no áno. Ale len do toho, ako vyzerá.“
     „Aha. Tak ja neviem... Zoznám sa s ním a porozprávajte sa spolu, keď znova príde za Timkom. Spoznáš ho a možno zistíš, že sa ti zapáči aj tým, aký naozaj je.“
     „To nie je len tak. Vieš, že som hanblivá.“
     „Ale nie, nie si. Uvidíš, pôjde to a všetko bude dobré.“
     „Myslíš?“
     „Viem.“
     „Tak to skúsim, ale až príde za Timkom sám. Myslíš, že sa mi to niekedy podarí?“
     „Ale áno. Musím už ísť, ale o tomto sa ešte porozprávame, dobre? Pokúsim sa ti v tomto nahradiť mamu. Lebo zamilovanosť nie je len taká obyčajná vec. Je to niečo výnimočné, niečo, čo v dnešnej dobe pomaly prestáva existovať.“
     „Dobre, ďakujem ti, Luci.“
     „Nemáš za čo, moja. Ale pamätaj ešte na jedno - výzor nie je všetko. Ľudia na to častokrát zabúdajú, do vzťahov sa hrnú len kvôli tomu, aby sa mali s kým vyspať, kvôli tomu, že majú atraktívneho partnera, v podstate len preto, aby sa mali kým chváliť. Nebuď taká, ako oni. Skús Timkovho brata poriadne spoznať a zistiť, aké jeho vlastnosti sa ti páčia a aké nie. Potom uvidíme, čo bude ďalej, ako sa to vyvinie... Možno sa mu zapáčiš aj ty.“
     „Ďakujem, Luci, si najlepšia!“
      Ona sa na mňa povzbudivo usmiala a odišla si konať svoju prácu. Ja som sa vrátila naspäť do izby, kde sa Palkovičovci práve lúčili s malým.

     „Prečo len on?“ započula som Timka, keď som otvárala dvere. Chcela som odísť a chvíľu sa ešte niekde poprechádzať, než skončia návštevné hodiny, no moje telo mi to nedovolilo, tak som sa snažila nehlučne prejsť k svojej posteli a zahrabať sa pod perinu.

     „Ja aj s mamičkou sme v robote, tak ťa prídeme pozrieť inokedy, keď budeme doma, dobre?“ odpovedal mu jeho milovaný otecko. Videla som, ako malý posmutnel.
     „Ja ťa prídem pozrieť každý deň, neboj sa,“ usmial sa naňho brat a Timko sa doširoka usmial.
     Usmiala som sa aj ja, ale len v duchu. Každý deň uvidím tohto dokonalého krásavca, ktorý mi pomotal hlavu.