Anjeli z nemocnice

Plány do budúcnosti

     „Tak?“ nadvihla som obočie v očakávaní, čo z Roba vypadne, keď už konečne prepustil moje pery zo svojho zajatia.
     „Posaď sa, hneď som späť,“ ešte raz ma krátko pobozkal a odišiel do kuchyne. Nebezpečne som zavrčala.

     Robo sa o pár minút vrátil späť s dvomi pohármi a fľašou dobrého vína. Znova som naňho hodila spýtavý pohľad.
     „Mlč,“ vlepil mi Robo rýchly bozk na pery, keď si všimol, že sa nadychujem, aby som niečo povedala. Uprela som naňho naštvaný pohľad a on sa na mne zasmial. Bol tak rozkošný, aj keď ma týmto veľmi podráždil. Vždy som nenávidela, keď sa mi niekto smial.
     „No ha-ha,“ neodpustila som si sarkasticky.
     „Láska, mám dobré správy, ktoré by mohli vyriešiť ten tvoj problém v škole,“ povedal a nalial nám víno. Ja som sa naňho znova šokovane pozrela a už to vo mne začínalo vrieť.
     „Vyklopíš to, konečne?“ zavrčala som.
     „Ou, niekto je nedočkavý,“ uškrnul sa a odpil si z vína. „Hm, dobré víno som vybral. Od kamaráta, má vlastný vinohrad.“
     „Nazvali ma cundrou, tak to nehroť ešte viac,“ zavrčala som nebezpečne.
     „Povýšili ma v práci,“ dostal zo seba napokon a ja som sa naňho spokojne usmiala.
     „Gratulujem, láska,“ usmiala som sa naňho ešte širšie.
     „Šéf sa rozhodol presunúť hlavné sídlo firmy do Bratislavy. A keďže ja som jeho zástupca, alebo momentálne šéf v zácviku, tak tam musím ísť aj ja. No a vy moje tri princezné so mnou.“
     „Počkaj, spomaľ,“ zarazila som sa. Toľko nových dôležitých informácií a ja som bola mimo. „Ešte raz, prosím ťa.“
     „Šéf firmy, v ktorej pracujem, sa rozhodol presťahovať hlavné sídlo firmy z Trnavy do Bratislavy,“ začal a ja som prikývla na znamenie, že chápem.
     „Tento šéf je dosť starý na to, aby už išiel do dôchodku. A je to starý mládenec, nemá žiadne deti, dokonca sa dištancoval aj od zvyšku rodiny, takže nemá žiadnych iných členov rodiny. Čiže jeho firmu, keď majiteľ odíde do dôchodku, musí niekto vlastniť.“ Znova som prikývla, že chápem. Zatiaľ mi bolo všetko jasné.
     „Do jeho firmy som nastupoval ako mladý fagan, mohol som mať tak osemnásť - devätnásť rokov, šiel som tam hneď po maturite. A pán Frantík, to je ten šéf, o ktorom stále rozprávam, sa ma ujal. Začal som pracovať hneď pod ním, od začiatku ma zasvätil do tajov úspešného podnikania a povedal mi, že až odíde do dôchodku, nastúpim na jeho miesto a prevezmem firmu.“
     „A ten čas sa blíži,“ hádala som.
     „Áno. Asi o taký rok až dva pôjde do dôchodku. Alebo možno hneď, ako začneme naplno fungovať v Blave. A ja tam musím byť s ním.“
     „A nás nechceš nechávať samé,“ zašepkala som skôr pre seba a zahľadela sa na svoje ruky položené v lone.
     „Presne tak,“ povedal Robo a dvomi prstami mi nadvihol bradu, aby sa mi pozrel do očí.
     „Presťahujeme sa do Bratislavy a začneme tam nový život. Nikto ťa tam nebude nazývať cundrou, nikto by si to totiž ani nedovolil. Každý ma bude po tom, čo Frantík odíde do dôchodku, poznať.“
     Nemala som slov na vývin udalostí. Prekvapilo ma to, šokovalo a ja som zostala úplne akoby vygumovaná.
     „Navyše som rozmýšľal o tom, že by sme sa presťahovali do väčšieho. Keď budeme mať raz aj vlastné deti, dúfam, že veľa...“
     „Tak to pŕ,“ zastavila som ho. „Žiadne také, že veľa detí. Koľko Boh dá, toľko ich bude, ale iste nie veľa. Máme Majku, máme Paťku. Jedno alebo dve stopercentne vlastné postačia. Viac netreba,“ výstražne som sa zapozerala Robovi do očí.
     „Tak dobre,“ zasmial sa a vytiahol ma na nohy. Potom sa so mnou točil po celej obývačke, až ma nakoniec prišpendlil ku stene. Tam mi chytil tvár do dlaní a začal ma náruživo bozkávať.
     „Začneme od znova, Katka,“ pobozkal ma. „Zabudneme na všetko zlé,“ zase bozk. „Minulosť zatlačíme mierne do ústrania,“ bozk, „a začneme ďalšiu novú kapitolu našich životov,“ znova ma vášnivo pobozkal a rukou zablúdil pod moje tričko.
     „Ten plán sa mi veľmi páči,“ pohladila som ho po chrbte. „Teším sa, až ho uskutočníme,“ usmiala som sa naňho a prstami som mu prešla po hladko oholenej tvári.

     Kúzlo okamihu narušil Majkin plač. Robo mi venoval ešte jeden krátky bozk na líce a vybehol hore za ňou. Hneď, ako som sa aspoň trochu zorientovala, som vybehla do spálne za ním.