Witness Protection Program

Part 6

"Ja už pôjdem spať." zívnem a postavím sa na odchod.

"Dobrú!" pozdravia narovnako a ani nezdvihnú zrak od obrazovky. Myknem nad tým plecami a odídem do izby. Pozriem sa na kopu oblečenia pohodenú na posteli. Vzdychnem nad tým. Len si z kopy vytiahnem pyžamo, veci zhodím na zem a zaľahnem.

Dianie z celého dňa na mňa doľahne ako kameň. Začnem vzlykať, akoby som naozaj umrela. Myslia si už, že som mŕtva? A čo Erik a Sarah?  Čo bude s rodičmi? Prišli už o druhé dieťa v tak krátkej dobe. V Calovom prípade aspoň majú nádej, že sa vráti. Mne bolo ale jasne povedané, že sa vrátiť nemôžem.

"Myslia si, že som mŕtva." zašepkám do ticha, odozvou sú mi len prázdne steny.

"Som pre nich mŕtva." rozplačem sa, teraz už úplne. Slzy mi tečú vo vodopádoch. Vankúš podomnou sa zmáča od sĺz. Vzlyky sú stále hlasnejšiem. Musím si ústa prikryť rukou, aby ma nebolo počuť. Myslím, že je to jeden z hysterických stavov, ktorý som nikdy nezažila. Nikdy som ale ani nebola v takejto situácii.

Do izby vôjde Mike. Snažím sa upokojiť, ale aj tak mi cez prsty ujde vzlyk. 'Nevieš byť ticho!?' okríkne ma vnútorný hlas, ale ja mu nemám čas odpovedať. Mike sa preborí cez tašky a kľakne si ku mne. Pohladí ma po vlasoch.

"Neplač Julie." utešuje ma. No, ak mi povie neplač, môže si byť istý, že sa rozplačem ešte viac.

"Myslia si, že som mŕtva!" poviem plačlivo a nechám slzám priestor. Objímem silno Mikea. Hlavu mu zaborím do priestoru medzi ramenom a krkom. Ruky mám okolo jeho pásu, lebo mi je tak lepšie. Mike ma hladí po chrbte a vlasoch. Šepká mi do ucha utešujúce slová.

"Všetko bude dobré. Nájdeš si tu kamarátov, obľúbené miesta a môžeš tu aj behávať. Tu v Charlotte sú príjemní ľudia."

"Nič z toho mi nedá rodinu." vzlyknem.

"Ja budem tvoja rodina." pozrie sa mi do očí a z líc mi utrie slzy.

"Ďakujem." poviem a znovu ho objímem. Chvíľu ho tam len držím v objatí a plačem mu do mikiny.

"Vieš, táto póza je dosť krkolomná." zasmeje sa. Ja sa cez slzy tiež zasmejem a puustím ho, ale chytím mu ruku.

"Prosím, nenechaj ma samu."

"Nenechám." povie. Stisne mi ruku a ľahne si vedľa mňa. Pritisnem sa mu na hruď a on ma pohladí po chrbte. Jeho dotyk ma upokojuje a pri občasných vzlykoch, zaspávam.

Prechádzam sa po trávnatej ploche pokrytej kvetmi. Príjemne tu hreje slnko a tráva zohrieva zospodu. Z diaľky začujem plač. Nohy ma za ním sami vedú, hoci ja by som teraz od plaču išla najďalej ako sa dá.
Uvidím hromadu ľudí v čiernom. Dopne mi, že je to pohreb. Pozriem sa na seba. Ja mám šaty tiež čierne. V dave spoznám mamu a otca, Erica a Saru. Pribehnem k nim. Chcem ich objať, ale niekto ma zastaví.
Otočím sa. Predomnou stojí Calum.
"Calum!!" hodím sa mu okolo krku.
"Mami! Oci! Calum sa vrátil!" žiadna odozva. Len ďalej plačú a pozerajú do zeme.
Chcem sa ich dotknúť, ale moja ruka nimi iba prejde. Prekvapene sa pozriem na svoju ruku a potom na Cala. Rukou ukáže na truhlu, okolo ktorej všetci plačú. Pomaly k nej prikročím.
V rukách pridusím vzlyk. V truhle ležím ja. Ja bez farebných vlasov. Oči mám zatvorené. Celá moja tvár je biela, na niektorých miestach až fialová. Líca mám vpadnuté. Hystericky sa zasmejem, keď uvidím chabý pokus o vrátenie mi života. Na oči mi naniesli zlatý tieň, pery pretreli jemne ružovým rúžom a na líca mi napatlali ružovú. Naozaj mi to na živšom looku nepridalo.
"Čo to má byť?" skríknem a zložím sa k zemi.
Celá sa trasiem. Príde ku mne Calum:
"Sme pre nich mŕtvy."

Zobudím sa celá mokrá. Netuším či z potu alebo zo sĺz. Nadvihnem sa a zhlboka dýcham. Mike vedľa mňa sa nespokojne pomrví a prevalí sa na druhý bok.

Preskočím ho, aby som si mohla zájsť po vodu. Zakopnem pritom o tašky. Dopadnem na štyri a zamrznem. Mike si iba niečo zamrmle a zase sa prevráti. Postavím sa a pozriem sa naňho. Na tvári má unavený a zamračený výraz. Stále sa mračí a nepokojne oddychuje.

Vyjdem potichu z izby a namierim si to do kuchyne. Prehrabávam sa v poličkách, kým nenarazím na pohár. Napustím si do neho vodu a pomaly pijem.

"Nemôžeš spať?" spýta sa Luke. Jeho prítomnosť ma prekvapí a trhnem sebou. Pohár mi vyletí z ruky, ale Luke ho stihne zachytiť. Obdivujem jeho reflexy. Určite musel dlho trénovať.

"Prepáč. Nechcel som ťa vystrašiť." ospravedlní sa a pohár mi podá naspäť do ruky. S roztrasenými rukami ho zoberiem a opäť napustím vodu.

"To je vpohode. Len som sa prišla napiť." chabo sa usmejem. Luke ma intenzívne skenuje pohľadom. Trochu sa zamračím a prekrížim si ruky na hrudi.

"Nočná mora?" spýta sa a ja len prikývnem.

"O čom?" neviem, či mu to chcem povedať. V Sydney som sa nezdôverovala ani Ericovi a to ho poznám už pätnásť rokov.

"Videla som Mayu mŕtvu." poviem napokon. Luke tu nie je ten zlý. Mala by som mu veriť.

Nie ja, ale Maya. Táto nočná mora ju pochovala a už sa nevráti. Namiesto nej je tu teraz Julie a musím sa s tým zmieriť. Nič už nebude také ako predtým.

"Tiež mávam nočné mory. Ale v tých mojich sú mŕtvi rodičia." povie. Pozriem na neho. Priskočí ku mne a vtiahne ma do objatia. Už mi to nie je tak nepríjemné. Prekvapivo.

"Všetko bude dobré. Ja to zariadim. Prisahám a sľubujem. Nedovolím, aby ti niekto ublížil." Trochu sa od neho odtiahnem a pozriem mu do očí.

"Ale prečo? Veď ma skoro nepoznáš."

"Jedným z dôvodov je, že som to niekomu prisľúbil. A to druhé ..." začne, ale nedokončí. Pohladí ma po líci. Očami prebieha z mojich pier do mojich očí. Viem, čo chce urobiť, ale ja nemôžem. On odíde a možno sa nevráti. Nechá ma tu samu a tým ma ohrozí najviac. Posledné čo mi do mojej situácie chýba je zlomené srdce.

Rukou mu prehrabnem vlasy.

"Dobrú, Luke." poviem len a odídem.

Potichu zatvorím dvere od izby a pritúlim sa naspäť k Mikeovi. Zaspávam bez ďalších snov.

__________________________________________

Ďalšia časť ;)
Nemám čo dodať ....
Vote , koment , share
Čusiiiiwqqq :* ;3 ^_^ <4

***jesus christ, ešte ako dlho budem robiť toľko chýb -,-