Witness Protection Program

Part 54

"Calum nás zabije."

Maya sa rukou začne prehrabávať v mojich strapatých vlasoch, pričom jej ja hladím jemne chrbát v malých krúžkoch.

"Ty mu to chceš povedať?" zhrozím sa a vážne sa na ňu pozriem. Venuje mi rovnako vystrašený pohľad.

"Panebože, nie!" vyhŕkne a pritúli sa ku mne bližšie. Pod tenkou dekou nie je zrovna najteplejšie, ale lepšie ako nič. Ešteže som do košíka pribalil deku navyše.

Nemôžem uveriť, že sme to reálne urobili. Nikdy som si nepomyslel, že by to rande skončilo až tak dobre. Ako raz Jenna povedala, 'myslela som si, že vy ste už spolu prežili všetko'. A teraz je to pravda. S Mayou som prežil všetko. A všetko ešte prežiť plánujem.

"Myslela som to, že sme neprišli domov." vysvetlí a otočí sa na mňa. Prstom jej ťuknem po nose, na čo sa usmeje.

"To zvládneme. Ja mám teba." usmejem sa na ňu na čo hravo pretočí oči.

"Už mám dosť sladkých rečí." povie a posadí sa. Ponaťahuje si svoje ruky a chrbát. Potom sa otočí na mňa a venuje mi pusu na nos.

"Mali by sme ísť." pošepká a skopne zo seba deku. Mne sa ale nechce. Zatvorím oči a prehodím si ruku cez oči, aby ma nevyrušovalo svetlo.

Vnútri sa mi teraz rozlieva pokoj. Pokoj, že mám späť Mayu. Je to tak dobrý pocit. Už ma teraz nič netrápi. Môj život je späť. Všetko je zase v poriadku a nemá sa čo pokaziť.

Na hlave mi niečo pristane a ja prekvapene otvorím oči a dostanem to zo seba.

"No ták. Poď, lebo pôjdem sama." povie Maya a ja ju len pozorujem, ako balí veci zo včera, čo by som mal robiť ja. S povzdychnutím sa posadím a a natiahnem cez seba tričko. Všimnem si dole vpravo dieru.

"To sa stalo kedy?" hodím na Mayu spýtavý pohľad a ona svoj sklopí a sčervená.

"Asi vtedy, keď som ho z teba skoro ztrhla." mykne plecami a ďalej zbiera veci. Musím sa uškrnúť. Natiahnem si jeansy a potom ešte obujem topánky. Rukou si prehrabnem vlasy, aby som ich ako tak upravil.

"Nevidela si moju košeľu?" spýtam sa a začnem sa obzerať. Maya prstom ukáže na bonsai v rohu miestnosti zdobený mojou košeľou. Dôjdem po ňu a prehodím ju cez seba. Okolo môjho pásu sa obtočia dve ruky a pocítim tvár na mojom chrbte.

"Myslíš, že to už teraz bude dobré? Že nás nikto nerozdelí? Že už nič nebudeme riešiť?" spýta sa ma Maya. Aj moju myseľ tieto otázky stále mátajú. Ale myslím si, že už je to preč. Predsa Rodriguezová je mŕtva, čip má už dávno F.B.I. Nejde po nás polícia, nič ani nikto už s nami nemá problém.

"Ja si myslím, že už nás nikto nebude trápiť." poviem nakoniec a otočím sa k nej. Zoberiem jej ruky do svojich a pozriem sa jej do očí.

"A aj keby, zvládneme to. Tak ako všetky ostatné nepriazne osudu."

_

"Ja vás asi roztrhám. Keby ste aspoň zdvíhali telefóny. Na čo ich máte? Viete ako som sa bál? Napadlo vás vôbec, že nikto z nás nevie, kde ste a čo s vami je?!" myslel som si, že nás Calum poriadne sprdne. Škoda, že mi je to vlastne jedno.

Maya ma len upokojujúco drží za ruku.

"Vravel som to Michaelovi." poviem na svoju obranu a Cal sa trafí po čele.

"Mikeovi? Veď on je doma tak tri hodiny denne." povzdychne si a rukou si prehrabne vlasy.

"Nechám to tak, ale nech sa to neopakuje." povie a my obaja horlivo prikývneme.