Witness Protection Program

Part 18

"Hmm.. No... Ja..." kokce Calum a pozerá sa po ostatných, akoby mu mali pomôcť.

"Hmm.. No... Ty...?" zdvihnem obočie a čakám vysvetlenie.

"No, keď som odišiel, hrozne som sa o teba a našich bál, preto som ti do mobilu tak trochu vložil čip." povie a prehodí to tak ledabolo, akoby nevadilo, že mi zasiahol do súkromia.

"Prepáč. Ale potreboval som vedieť, či si v poriadku." ospravedlňuje sa.

"Cal, myslíš, že ja som to nepotrebovala?! Tak často som rozmýšľala o tebe a o tom, či žiješ, či ti niekto neubližuje? Vieš, ako to hrozne bolelo? Odišiel si len tak a  ja som sa strachom mohla rozštvrtiť. Všetci ma presviedčali, že si mŕtvy!! Nevadí mi, že si ma sledoval, ale to, že ti ani nenapadlo pozrieť sa na to z mojej strany." kričím so slzami v očiach. Naštvane si do úst vložím ďalšiu porciu polievky. Slzy mi rozmazávajú zrak, preto ich nervne zotriem rukou. Neznášam tú zmenu nálad. V jednu chvíľu sa usmievam a som šťastná a v druhú plačem ako dieťa. Nenávidím slzy. Je to akurát dôkaz slabosti. Preto som ich aj tak prudko zotrela.

"Nehnevaj sa, Maya, prosím." smutne vzdychne Cal.

"Ja sa nehnevám, Calum. Som sklamaná." poviem s pohľadom upretým na polievku. Vôbec nápad jesť o polnoci. Postavím sa a ublížene pozriem na Caluma.

"Bude dlho trvať, kým to bude také ako predtým." poviem mu s tvrdým výrazom.

"Idem spať. Ash, vyzdvihni ma, keď pôjdeme do školy. Dobrú noc všetci." pozdravím sa a zamierim do izby. Som neskutočne... Podráždená? Smutná? Vystresovaná? Asi všetko plus niečo k tomu. Zo skrine si vyberiem pyžamo s potiskom Pizze. Dávam si ho, keď mi nie je dobre. Predsa len, čo je upokojujúcejšie ako PIZZA?? Rýchlo do pyžama vkĺznem a následne sa zosuniem pod perinu. Zatvorím oči a niekto zaklope.

"Nemusíš klopať. Mne to tu nepatrí." precedím cez perinu. Dvere sa s menším vrzgotom otvoria. Celú hlavu si zakryjem perinou. Neviem, koho z nich čakať. "Luke chcel prísť, ale povedal som mu, že nie všetko sa vyrieši tým, že je sexy." povie a ja spoznám v hlase Michaela.

"Mala si vidieť ten ľadový pohľad, ktorým ma prebodol." zasmeje sa.

"Pozri Mikey. Nikto z vás ma nemusí chodiť utešovať. Som len nehorázne náladová, kvôli jednej veci, s ktorou mi nepomôžeš." vysvetlím mu a dúfam, že to pochopí.

"Nemôžeš vedieť." povie, ale ja sa rozhodnem to proste nechať tak.

"Kde budú všetci spať?" spýtam sa a konečne vyleziem spod periny. Michael sa usmeje.

"No, Ash pôjde domov. Niekto sa môže vyspať na gauči, a dvaja sa budú musieť vyspať tu." povie a ja si to v hlave vypočítam.

"Takže niekto bude musieť ísť ku mne." skonštatujem.

"Prosím.." zaprosí Mikey. Zúfalo si vzdychnem. Čo s ním?

"Fajn. Nejako sa podeľte. Mne je to fuk." zamrmlem a hlavu si zase zahrabem do periny.

"Okey. Tak ja idem za nimi." povie Michael, pohladí ma po ramene a vyjde z izby. Luke alebo Calum. Keby som mala byť s Lukeom, nezaspala by som kvôli motýlikom v bruchu. Som si istá,že Calovi by sa nepáčilo, keby bol pri mne Luke. A ja tu zase nechcem Cala. Moja dôvera voči nemu je kvalitne naštrbená. Som neskutočne šťastná, že mám späť aspoň časť rodiny. Keď som ho videla dnes stáť vo dverách, bolo to ako keby ste uvideli jednorožca. Nepravdepodobné a dokonalé. Ale naozaj sa teraz necítim dobre, kvôli našej hádke. Celé tie mesiace som bola v tom, že je mŕtvy a on si tu príde s voľakým čipom. Dvere do izby sa otvoria. Pozriem sa ich smerom. Michael a Luke. Na jednej strane si si vydýchnem, ale na druhej....